Chaos v zmysle neurcitosti, neusporiadanosti sa vyskytuje v mnohych
mytoch staroveku o stvoreni sveta a nastoleni sucasneho poriadku.
Podla mnohych mytov bol na pociatku prapodivny, vysoko nestabilny
prastav - bud praocean, alebo priepast, prazdnota, ci tma. V sumerskej
a staroegyptskej mytologii bola koncepcia chaosu ako lona sveta z ktoreho
vsetko vznika.
Mytologia sumerska a stareho Egypta - 3. tisicrocie BC
Na pociatku bola voda - z chaotickeho pravodstva (Nun) sa zrodila zem (muzsky Geb)
a obloha (zenska Nut), ktore oddelil ich potomok, boh vetraSu. chaos, Nun, je tu stav pred stvorenim, sucasne stav co koexistuje so svetom
tvarov, javi sa ako obal, obrovsky a vecny rezervoar sil v ktorom sa tvary
rozplyvaju na konci casu
Boli aj ine verzie vzniku sveta - napr. vsetko vytvoril Re, boh slnka - aj seba.
Je mozne, ze vladnuce nabozenstvo si potrebovalo upravit vhodnym sposobom
aj mytologiu.
Starogrecka aj judaisticka
kozmogonia vykazuje prvky nasledovnictva voci
starsim kulturnym oblastiam Blizkeho vychodu a Egypta. Najznamejsi je
Enuma Elis, babylonsky epos, zachovany v akkadskom jazyku. Spaja starsie
sumerske predstavy o vzniku sveta s novsimi babylonskymi mytami.
V prvotnom chaose vody a hmly nebolo nic co by malo meno, ziadny z bohov
sa este neobjavil, vsetko pevniny boli morom. V mytoch sa hovori o vzbure
novych patriarchalnych bohov proti matriarchalnemu poriadku, ktory je
popisovany ako jeden velky zmatok. Vnutornym zmyslom tychto mytov je
premena chaosu ako stavu neusporiadanosti na organizovany kozmos. Zenskemu
principu je prisudena negativna hodnota, nadobudol podoby nepriatelskych
zivlov co boli porazene. Ludstvo ovlada virilna kozmologicka tuzba
po zivote v poriadku, cyklicky, chaoticky lunarny, zensky cas bol
nahradeny linearnym, muzskym ponatim. Kopmlementarita chaosu a kozmu
je asymetricka, podobne ako zivot a smrt.
Podla sumersko-akkadskej kozmogonie sa z toho predvekeho chaosu zrodia
velky bohovia, o.i. Marduk (tiez Ea). Tito po vitazstve vytvoria nebo a zem.
Enuma Elis
Este vo svete chaosu sa spojili prastary Apsu (boh podzemneho sladkovodneho
oceanu) a Tiamat (=zivotodarny; more) bohyna slaneho oceanu. Z nich vznikli
dalsi bohovia. Marduk rozdelil Tiamat na oblohu a zem. Lokalny babylonsky boh
sa dostal do ulohy svetotvorcu a prevzal bozske kompetencie sumerskeho Eulila.
Zensky bozsky princip, zosobnujuci slane morske vody oceanu, Tiamat, predstavuje zradnost,
zenskost, podsvetie, nestrukturovanost, bezpravie, divocinu. Vzostup narodneho boha
Babylonu Marduka suvisi s rozmachom mestskeho statu. Dovrsuje sa moc
patriarchatu a najvyssim bohom sa stava muzsky boh prava a poriadku.
Marduk je stvoritel cloveka, stanovil medze poli, vytvoril 4 svetove
strany, je bozsky vynalezca vtedajsich zbrani. Pred bojom s Tiamat si
dal zhromazdenim bohov odsuhlasit absolutnu moc. Vitaz sa stal najvyssim
bohom. Podmienkou noveho poriadku je rovnakost a anulacia rozdielov.
Poriadok sa robi aj medzi bohmi - su podriadovani jednemu univerzalnemu
bohovi.
Kurva klamarska, prva zenska bytost na svete povedala: "Spamataj sa nas otce, lebo vo vojne vylejem tolko jedu
na spravodliveho muza, ze nebude moct zit". Dva krat vyratala svoje
zlocinne skutky, takze sa Ahrivan zaradoval, prebral sa z udesu a pobozkal hlavu kurvy. A
objavila sa na kurve ta necistota, ktoru nazyvaju menstruacia. Povedal Kurve: "Co si prajes aby som Ti dal ?"
Kurva Ahrimanovi odpovedala. "Mojim prianim je muz, preto mi ho daj !"
- Stredoiranska kozmogonia Bundahins.
Aresta (1. tis. BC) - najvyssie bozstvo je Zervan ktory stoji
nad chaosom a poriadkom, tmou a svetlom, zlom a dobrom. Je tu dualizmus
kozmickych principov: Ahriman (boh chaosu, tmy a zla) a Orzmud (boh svetla, dobra
a poriadku). Ahriman bol vzorom zidovskeho, krestanskeho a manichejskeho satana.
V Mojzisovej knihe Genesis (13.-14. stor. BC) je chaos symbol nerozlisenosti, nicoty,
zaroven zdroj a priestor moznosti. Pociatok, Stvoritel a stvorenie: na pociatku stvoril Boh nebo a Zem. Zem bola pusta a prazdna a nad priepastnou
tonou bola tma. Ale nad vodami sa vznasal duch Bozi.
Prastav zeme oznacuje "toh'u vaboh'u" (pusta), svet vznika z chaotickej vody, bahna s kamenim.
Chaoticky stav priepasti vyjadruje slovo t'hom (obdoba akkadskej chaotickej obludy Tiamat, vladkyne veku,
ktory predchadzal veku sucasnemu).
Podla Biblie bol svet stvoreny Bozim slovom. Nejedna sa o vyvoj chaosu, ale o zasiahnutie do chaosu.
Nie je tu vyklad o povode chaosu, boh stvoril vsetko: "Boh videl, ze to bolo velmi dobre". Povstal poriadok sveta
a zivot.
Hesiodos (700 BC) napisal basen Theogonia (O povode bohov, 8.-7. storocie BC).
Na pociatku (Arche) vsetkeho sveta bol chaos (roztvoreny priestor, zivajuca priepast, prapovodna priepast),
z ktoreho sa zrodila zem (Gaia) a spolu s nou Eros.
Ten spajal rozptylene prvky chaosu a umoznil tak vznik sveta, bohov, ... Bol nositelom poriadku aj chaosu,
vdaka comu aj bohovia porusovali zakony. Svet, Kozmos, tak vznikol vyclenenim a nasledne spojenim Zeme a nebies
Erosom. Povodom z chaosu vznikol Erebos (boh podsvetneho temna) ako pociatok tmy. Rovnako vznikla
Nyx (bohyna noci) ako tma urcita. Az jasna obloha (Aither),
cisty vzduch nebeskych vysin vnasa svetlo. Z vzniklo toho latinske Aether (eter), povazovany neskor za pralatku,
ktorej pochadza svet.
Podobne aj orficke predstavy (6. a 5. st. BC) - zaroven bolo oddelene vlhke od sucheho, chladne od tepleho, z ohna
vznikli hviezdy, vody obklopili Zem.
Neskor je chaos identifikovany s priestorom (Platon, Aristoteles), vodou (Zenon z Kitia),
potom uz bol termin oddeleny od kozmogonickeho myslenia.
Podla stoikov vznikol pojem chaos od slovesa "cheesthai" (liat). Z toho neurcitost, beztvarnost, neusporiadanost.
Z chaotickej neusporiadanosti vznikol poriadok, Kozmos. Pre rane prirodne filozofie od Pytagora po Aristotela
bol Kozmos pomenovanim vsetkeho svetoveho poriadku, neskor sa obmedzuje na nebesa, 4 elementy az po fyzicku strukturu
sveta.
Brahma (vzneseny Duch) stvoril vajce, z neho vznikol svet (zem).
V hinduistickej tradicii je vesmir vecny, nevznikol z chaosu, je
nekonecnym retazcom vznikania a zanikania svetov. Neosobna sila,
co vesmir organizuje, drzi pohromade je poriadok a spravodlivost - Dharma.
Opak je porusenie rovnovahy (clovekom) - adharma.
Chaos je chapany ako homogenny priestor, predchadzajuci rozdeleniu na 4
horizonty, co sa rovna zalozeniu sveta, vyznacuje cestu k rozlisenemu,
k moznosti orientacie (byt dezorientovany znamena vratit sa k chaosu).
Chaos je zakladom usporiadania kozmu.
Svet povstal z chaosu, ked vznikli obe sily Jing a Jang a bolo stvorene
nebo a zem.
Na zaiatku vekov bola len vek tma a bezbreh more chaosu. Jeho vlny sa vrili priestorom a obmvali zlat vajce, ktor bolo uprostred. V tom zlatom vajci prebval Rod - pvodca vetkho. To on bol chaosom a chaos bol nm. Boh Rod spiaci v zlatom vajci si tichko spal a o vlny chaosu nedbal. More chaosu vak chladilo vajce svojm pohybom, Rodovi vak zaalo by zima, a sa nakoniec prebudil. Uzavret v zlatom vajci najprv zrodil Lsku bohyu Ladu. Silou lsky rozbil zvntra zlat vajce, a tak stvoril Vehomr, ktormu dal zkon a poriadok. Util vlny mora chaosu a stvoril nespotaten mnostvo hviezdnych svetov, ako aj n Svet.
Po stvoren Vehomra, Otec Rod zrodil vtka Mater Sva a Zemsk kaku a vpustil ich do Vehomra.
A tu sa vtci zaali ruva. Raz mal na vrch jeden, inokedy druh. Ven bol ten zpas medzi trojhlavm vtkom Mater Sva volanm aj Belobogom i Triglavom a Zemskou kakou zvanou ernobog. A nevyhral ho ani jeden z nich, lebo obaja boli z boha Roda. Ale praboh Rod zveril vldu nad Vehomrom Triglavovi Belobogu a dovolil, aby prijmal pocty Najvyieho a zaal vyha ernoboga zo sveta, alebo ho aspo krotil. Lebo znii Zlo nemono, tak ako nemono znii nijak bytos i vec stvoren Rodom.
Ke praboh Rod vyriekol prv slovo, zrodil sa jeho syn Svarog. Svarog spolu s bohyou Ladou pomhali Rodovi pri tvoren nho sveta.
Rod vytvoril aj kozu Sedun a kravu Zemun, z ktorch sa narodili jeho al dvaja synovia, bratia Pern a Veles. Z vemien kozy Sedun, ako aj z kravy Zemun sa rozlialo mlieko a z jeho kvapiek sa zrodili hviezdy. Z masla vytvoril Rod spolu s Ladou a Svarogom Matiku Zem - Moko.
Rod zalial zem vodami vekho mora, z ktorho vystpila na hladinu Zemsk kaica, ktor neskr stvorila mnohch bohov a dmonov.