Fraktálovos� znamená vnútornú podobnos�. Èím bližšie sa pozeráme na fraktál tým vidíme viac podrobností, ktoré sa podobajú na väèší celok. Ak ideme od srdca po tepnách cez menšie cievy až po vlásoènice, stále vidíme zhruba to isté len v inej mierke. Tak isto sa rozvetvuje politická strana od ústredia cez republikový výbor, okresné výbory až po jednotlivé bunky. Èi sa štruktúra tvorí zhora alebo zdola, vždy sa tvorí pod¾a toho istého k¾úèa, na svoj obraz. Samozrejme nie sú to žiadne presné klony. Pri reprodukcii vznikajú odchýlky vïaka ktorým je život pestrejší.
Fázový prechod poznáme všetci aj keï nevieme že sa tomu tak hovorí. Je to napríklad zmena vody na ¾ad, èi na paru a naopak. Èiže náhla zmena vlastností objektu. Politik takým prechodom prechádza pri opúš�aní rokovacej sály. Z politika sa stáva normálny zamestnanec, ktorý si ide zajes� s kolegami do bufetu. Keby taký fázový prechod nefungoval, poslanci by sa v bufete, èi na ubytovni pobili a pani Cuperová by sa urèite rozviedla.
Atraktor je miesto, rovnovážny stav, do ktorého systém smeruje - atraktor ho "pri�ahuje". Atraktorom môže by� zobrazený ako bod, dva body, alebo krivka ktorá môže zdanlivo náhodne poskakova� vo vymedzenom priestore. Takému atraktoru sa hovorí zvláštny (strange attractor). Všetci sa tvária, že atraktorom politickej strany je blaho ¾udu. V prípade politického súpera zas moc a peniaze. Skutoènos� je samozrejme zložitejšia. Každý politik a politická strana má svoj zvláštny atraktor pod¾a ktorého riadi svoje kroky. Pri zmene parametrov (napr. politická príslušnos�) sa jeho atraktor nestratí, len zmení svoj tvar. Ako v každom deterministickom systéme je jeho konanie ovplyvnené (determinované) okolím a jeho vlastnou minulos�ou. Ten, èo sa dokáže oslobodi� od seba samého v inom èase (hovorí a robí èo sa mu práve hodí), môže dosiahnu� ve¾a; sta� sa najdôveryhodnejším politikom a strieda� sa na tróne so sebe podobným. Každopádne nedokáže prekroèi� medze dané jeho atraktorom. �ažko èaka� od Èarnogurského, že sa rozvedie so svojou ženou, zaregistruje svoje partnerstvo s Mikloškom, spoloène adoptovanú dcéru znásilní a pošle na interupciu. Takisto je zbytoèné èaka� od prezidenta, èo nikdy neprestal by� veriacim komunistom, že sa stane štátnikom. Hotové legendy kolujú o sociálnom cítení Ivana Mikloša, ktoré celkom urèite niekde v håbke jeho duše existuje, priam živorí.
Sila strany je daná poètom jej ¾udí vo funkciách. Funkcie si kupuje pomocou žetónov získaných vo vo¾bách. Volebný výsledok je periodicky odvodzovaný od preferencií. Preferencie sa správajú nelineárne. Lineárny systém buï rastie, klesá, je konštantný, alebo cykluje. Po dodaní impulzu ostane vychýlený. Naproti tomu nelineárny systém sa vráti do rovnovážneho stavu, prípadne si nájde nový rovnovážny stav. Relevantné pozitívne a negatívne správy hýbu preferenciami strany. Najhoršie pre stranu sú žiadne správy. Pri absencii akýchko¾vek správ dosiahne strana matematickú rovnováhu - nulu. Biologicky to paradoxne znamená politickú smr� (a život znamená noènú moru matematikov - chaos).
A èo motýlí efekt? Niekde v Bangladéši si motý¾ mávne krídlom a spôsobí búrku v New Yorku. Vïaka citlivej závislosti na poèiatoèných podmienkach môže nepatrná príèina spôsobi� katastrofu. Máme tu aj nedávny príklad. Malý chlapec kedysi našiel na zemi peniaze. Šiel do stávkovej kancelárie a po rokoch ho za to odvolali z postu ministra obrany. Staèilo, aby tie peniaze nechal tak a dnes by všetko vyzeralo inak.
Chaos v politike môžeme dokáza� aj experimentálne pomocou modifikovaného Lorenzovho vodného kolesa. Miesto vody použijeme peniaze a miesto deravých nádob na kolese stranícku pokladnicu. Do strany zaèíname lia� peniaze. Peniaze odtekajú na èinnos� strany. Keï zvýšime prúd peòazí, strana pod ich tlakom prekoná trenie a dá sa do pohybu. Potešení výsledkom lejeme stále viac. Strana zrých¾uje a my sa tešíme ako malé deti. Ale èo to ? Stranícka pokladnica sa nestíha vyprázdòova� a naopak peniaze èo ju majú udržova� v pohybe v tej rýchlosti nevedia trafi� na správne miesto. Strana zaèína spoma¾ova� až sa nakoniec zastaví a otoèí druhým smerom. Pokia¾ neznížime tok peòazí strana sa bude náhodne toèi� sem a tam bez toho aby sme mohli predpoveda� jej pohyb. Nastáva chaos.
Èo z toho vyplýva ? Politická strana je dynamický nelineárny deterministický systém, ktorého aktraktor je vymedzený mocou, peniazmi, preferenciami a blahom ¾udu. Týmto je urèené správanie strany, ktoré nikdy nedosiahne rovnováhu, lebo by to znamenalo absolútnu moc, alebo pravdepodobnejšiu politickú smr�.
Strany by sa mali zamyslie� nad svojimi atraktormi aby boli atraktívne nie len pre stranícke vedenie ale aj pre volièov. Množstvo malých strán zvyšuje entropiu - neusporiadanos�. Na druhej strane pokia¾ majú jasne vymedzené pôsobenie spreh¾adòujú politickú scénu na rozdiel od niektorých ve¾kých strán s nejasným atraktorom o ktorých nikto nevie kam smerujú.
Chaos neznamená to isté, èo neporiadok. Dobre štrukturovaný a definovate¾ný chaos môže by� prospešnejší pre celok ako zdanlivý poriadok. Teória chaosu pomohla v medicíne, v telekomunikáciách, v astronómii, pri bezpeènosti atómových elektrární, tak preèo by nemala pomôc� aj v politike.
Ako bolo vyššie dokázané, chaos je politike vlastný, preto by sme sa mali nauèi� s ním ži�, riadi� ho, aby nás náhle neprekvapil svojou silou.