Mytologia sumerska a stareho Egypta - 3. tisicrocie BC
Na pociatku bola voda - z chaotickeho pravodstva (Nun) sa zrodila zem (muzsky Geb)
a obloha (zenska Nut), ktore oddelil ich potomok, boh vetra Su.
chaos, Nun, je tu stav pred stvorenim, sucasne stav co koexistuje so svetom
tvarov, javi sa ako obal, obrovsky a vecny rezervoar sil v ktorom sa tvary
rozplyvaju na konci casu
Boli aj ine verzie vzniku sveta - napr. vsetko vytvoril Re, boh slnka - aj seba.
Je mozne, ze vladnuce nabozenstvo si potrebovalo upravit vhodnym sposobom
aj mytologiu.
Starogrecka aj judaisticka kozmogonia vykazuje prvky nasledovnictva voci starsim kulturnym oblastiam Blizkeho vychodu a Egypta. Najznamejsi je Enuma Elis, babylonsky epos, zachovany v akkadskom jazyku. Spaja starsie sumerske predstavy o vzniku sveta s novsimi babylonskymi mytami.
V prvotnom chaose vody a hmly nebolo nic co by malo meno, ziadny z bohov
sa este neobjavil, vsetko pevniny boli morom. V mytoch sa hovori o vzbure
novych patriarchalnych bohov proti matriarchalnemu poriadku, ktory je
popisovany ako jeden velky zmatok. Vnutornym zmyslom tychto mytov je
premena chaosu ako stavu neusporiadanosti na organizovany kozmos. Zenskemu
principu je prisudena negativna hodnota, nadobudol podoby nepriatelskych
zivlov co boli porazene. Ludstvo ovlada virilna kozmologicka tuzba
po zivote v poriadku, cyklicky, chaoticky lunarny, zensky cas bol
nahradeny linearnym, muzskym ponatim. Kopmlementarita chaosu a kozmu
je asymetricka, podobne ako zivot a smrt.
Podla sumersko-akkadskej kozmogonie sa z toho predvekeho chaosu zrodia
velky bohovia, o.i. Marduk (tiez Ea). Tito po vitazstve vytvoria nebo a zem.
Enuma Elis
Este vo svete chaosu sa spojili prastary Apsu (boh podzemneho sladkovodneho
oceanu) a Tiamat (=zivotodarny; more) bohyna slaneho oceanu. Z nich vznikli
dalsi bohovia. Marduk rozdelil Tiamat na oblohu a zem. Lokalny babylonsky boh
sa dostal do ulohy svetotvorcu a prevzal bozske kompetencie sumerskeho Eulila.
Zensky bozsky princip, zosobnujuci slane morske vody oceanu, Tiamat, predstavuje zradnost, zenskost, podsvetie, nestrukturovanost, bezpravie, divocinu. Vzostup narodneho boha Babylonu Marduka suvisi s rozmachom mestskeho statu. Dovrsuje sa moc patriarchatu a najvyssim bohom sa stava muzsky boh prava a poriadku. Marduk je stvoritel cloveka, stanovil medze poli, vytvoril 4 svetove strany, je bozsky vynalezca vtedajsich zbrani. Pred bojom s Tiamat si dal zhromazdenim bohov odsuhlasit absolutnu moc. Vitaz sa stal najvyssim bohom. Podmienkou noveho poriadku je rovnakost a anulacia rozdielov. Poriadok sa robi aj medzi bohmi - su podriadovani jednemu univerzalnemu bohovi.
Kurva klamarska, prva zenska bytost na svete povedala: "Spamataj sa nas otce, lebo vo vojne vylejem tolko jedu na spravodliveho muza, ze nebude moct zit". Dva krat vyratala svoje zlocinne skutky, takze sa Ahrivan zaradoval, prebral sa z udesu a pobozkal hlavu kurvy. A objavila sa na kurve ta necistota, ktoru nazyvaju menstruacia. Povedal Kurve: "Co si prajes aby som Ti dal ?" Kurva Ahrimanovi odpovedala. "Mojim prianim je muz, preto mi ho daj !" - Stredoiranska kozmogonia Bundahins.
Aresta (1. tis. BC) - najvyssie bozstvo je Zervan ktory stoji nad chaosom a poriadkom, tmou a svetlom, zlom a dobrom. Je tu dualizmus kozmickych principov: Ahriman (boh chaosu, tmy a zla) a Orzmud (boh svetla, dobra a poriadku). Ahriman bol vzorom zidovskeho, krestanskeho a manichejskeho satana.
Podla Biblie bol svet stvoreny Bozim slovom. Nejedna sa o vyvoj chaosu, ale o zasiahnutie do chaosu. Nie je tu vyklad o povode chaosu, boh stvoril vsetko: "Boh videl, ze to bolo velmi dobre". Povstal poriadok sveta a zivot.
Z chaotickej neusporiadanosti vznikol poriadok, Kozmos. Pre rane prirodne filozofie od Pytagora po Aristotela bol Kozmos pomenovanim vsetkeho svetoveho poriadku, neskor sa obmedzuje na nebesa, 4 elementy az po fyzicku strukturu sveta.
Svet povstal z chaosu, ked vznikli obe sily Jing a Jang a bolo stvorene nebo a zem.