zpisnica z rokovania MsZ 24.5.2005

Z p i s n i c a

z 32. zasadnutia Mestskho zastupitestva, konanho
24. mja 2005 v Banskej Bystrici
Prtomn: 24 z 31 poslancov

Ospravedlnen: Ing. Pavol Katreniak, Ing. Mrius Mika, MUDr. Vladimr Bal, MUDr. Peter Fino, JUDr. Peter Pchovsk, MUDr. Tivadar Tuhrsky, Ing. Jana Beckov,

alej boli prtomn: Ing. Jn Krlik, CSc., primtor mesta
Ing. Zdenko Haring, hlavn kontrolr
Ing. Miroslav Muro, prednosta Ms
vedci pracovnci Ms a riaditelia podnikov v pote 12

5. Prerokovanie pozastavenia vkonu uznesenia MsZ . 346/2005 MsZ as I., bod 1 zo da 26. 4. 2005 k bodu: Neastn pondelok v MHD 4. aprl 2005
...
7. Program na zlepenie kvality ovzduia pre mesto Bansk Bystrica
...
16. Zmena asti uznesenia Mestskho zastupitestva v Banskej Bystrici . 307/2005 MsZ zo da 15. 2. 2005 v bode II. citovanho uznesenia

K bodu slo 5:

Prerokovanie pozastavenia vkonu uznesenia MsZ . 346/2005 MsZ as I., bod 1 zo da 26. 4. 2005 k bodu: Neastn pondelok v MHD 4. aprl 2005

Hlasovanie slo 9: 19-12,2,5.

U z n e s e n i e: Mestsk zastupitestvo
r u
uznesenie MsZ . 346/2005 as I., bod 1 zo da 26. 4. 2005

Bolo prijat uznesenie slo 363/2005-MsZ

K bodu slo 7:

Program na zlepenie kvality ovzduia pre mesto Bansk Bystrica

Ing. arch. udmila Priehodov - predkladm materil, ktor sme v komisii doplnili na zklade sanost a podnetov od obanov mesta tkajcich sa hlavne kvality ovzduia v lokalite Graniar. Tto lokalita sa nachdza pod spaovou biologickho odpadu, ktor je v zemnom plne navrhnut a regionlna spaova a ohrozuje kvalitu ivota a zdravia obanov bvajcich v tejto lokalite. Tto obania sa moria s tmto problmom niekoko rokov. Momentlne nie je v prevdzke. Dochdza k nedokonalmu spaovaniu odpadu a je tu zven riziko ochorenia na rakovinu. Obania maj obavy z kvality bvania a ivota. V komisii sme navrhli, aby sa na Graniari a na Sldkoviovej ulici, kde je zase ohrozen ivotn prostredie vplyvom vstavby hypermarketu Tesco a tm aj zvenej dopravy, aby sa v tchto dvoch lokalitch umiestnila meracia stanica, alebo aby hygiena merala aj v tchto lokalitch kvalitu ivota, a aby a tieto problmy rieili. Nvrh na uznesenie je psomne predloen v materiloch.

Ing. Juraj Babjak vystpil za spracovatea. Vyjadril sa k rozsahu spracovania tohto materilu. Povedal, e je dobr, e na MsZ sa dostala problematika ivotnho prostredia, hlavne o sa tka ovzduia. Je dobr vedie , o Bystriania vdychuj a ak m vplyv ovzduie na zdravie. V blzkej budcnosti mme zujem informova Vs o stave ivotnho prostredia, a to o jeho alch zlokch, napr. kvalita povrchovch a podzemnch vd, stavy drby kort vodnch tokov, informcia o odpadovom hospodrstve, ako i so stavom v integrovanom posudzovan a povoovan vetkch foriem zneisovania priemyselnch prevdzok na zem mesta. Tie je potrebn informcia o stave zeleni v meste, ako po zmene kompetenci pristupujeme k vrubom stromov, ako sa vbec starme o zele. Tie by bolo dobr vedie nieo o kvalite potravn, tka sa to tzv. E- kov. alej uviedol, e chbaj prostriedky na zriaovanie monitorovacch stanc, na vybavenie technolgi tchto stanc. Limity zneistenia s stanoven vyhlkou. V sprve s uveden vsledky vyhodnotenia plonho merania. Stanica na toto meranie je v B.Bystrici umiestnen na Nm. Slobody. Bliie oboznmil poslancov s vsledkami merania. Priny zneisovania ovzduia s znme, ide napr. o hlavn as zneisovania, a to je dopravn komunikcia I/66, MHD, vek poet malch a strednch zdrojov zneistenia. Je potrebn psobi na centrlne orgny, aby sa vybudoval severn obchvat.

prof. MUDr. Svetozr Dluholuck, CSc.- bolo by potrebn relne pristupova k takmto zleitostiam a sprvne ich interpretova. V naej krajine sa zauval systm, e ke sme proti nieomu, vytiahneme nim neodvodnen a nim nepodloen epidemiologick tdie. Napr. ako to bolo v minulosti v iarskej oblasti. To ist sme zaali vyhlasova po 90-tom roku, e mme najviac zneisten ovzduie, dobre e nie najviac na celom svete, najviac ekologicky zvadn potraviny. Teraz zisujeme, e nae potraviny spaj normy pri vstupe do E. Je treba tto zleitos vemi dsledne hodnoti a to, o je uveden o oxide siriitom, dusinanoch z hadiska zae, v plnom rozsahu bolo preukzan. Avak limitn koncentrcie, ke sa prekroia, vtedy tento stav nastva. Najzvanejie komponenty neboli prekroen. Ilo hlavne o prekroenie pranosti, ale s tmto sa d bojova. Hodnoty s v norme, lebo horn norma neexistuje, o je v norme je v norme. Teda vemi by som vystrhal pred istmi zjednoduenmi a demagogickmi prehlseniami, e na Graniari je vy vskyt rakoviny. Ja sa ptam, kto ho dokzal, a ak typ rakoviny? To je zvan tvrdenie. Neverm, e spaova odpadu na Graniari je t, ktor spsobila rakovinu vetkch, ktor sa tam nachdzaj.

Ing. Milan Lich chcem sa poakova spracovateom tohto materilu, e definovali problmy, pripravili opatrenia na rieenie tejto problematiky. Chcem pripomen to, e tma ivotnho prostredia nie je tu len kadch 9 rokov, ale na kadom rokovan MsZ, ke sa rokuje o P a urbanistickch tdich. Musm pripomen, e na zaiatku 90 rokov sa mesto pridalo do siete zdravch miest. V roku 1996 podpsalo chartu trvalo udratench miest. V roku 1998 v jni schvlilo MsZ Pln zdravia pre B.Bystricu, v roku 2000 ju vyhodnotilo. Mesto m schvlen loklny akn pln enviromentlneho zdravia a ivotnm prostredm sa zaober komisia P a R. ie ivotn prostredie svis so vetkm, o om tu rokujeme. Chcem pripomen, e ide o trvalo udraten rozvoj a vemi sa mi pil prhovor Ing. Babjaka. Prve jeho oddelenie je najdleitejie, ktor sa zaober env. plnovanm, trvalo udratenm rozvojom tohto mesta. V Plne zdravho mesta s opatrenia v tejto oblasti a do roku 2010. Tto sprva hovor o prekraovan povolench limitnch hodnt hlavne o sa tka pranosti. O tom vlastne teraz hovorme a to s tie opatrenia. Pre ma je dleit to, o sa tu uvdza. V B.Bystrici sme mali vek problmy s respiranmi ochoreniami. Mali sme tu problm, ktor sa nazval cementre, ktor bola postaven v smere vetra a tm sa zvila pranos. Dnes u cementre nemme, mme problm s dopravou, so statickou dopravou. Z toho vznikaj aj tieto zven hodnoty a aj prekroenia hodnt a zvan rove zneistenia ovzduia frakciou PM 10. o sa tka zneistenia ovzduia, jednm z vch zdrojov je Smreina Holding. ie ke budeme plnova priemyseln park na mieste cementrne, tak musme zvaova aj to, o tam umiestnime. Napr. drevrska vroba by nm to nevylepila. S opatreniami, ktor s tu navrhnut shlasm. Chcem sa spta predkladatea, preo nie je do opatren zahrnut opatrenie z komisie, ktor m nasledovn znenie: opatrenie vyplvajce z zemnho plnovania- Mesto Bansk Bystrica, ako majetkov sprvca miestnych komunikci, nzov opatrenia rozrenie peej zny MPR do priahlch ulc na jej cel plochu s prepojenm na nov rozvojov plochy v priestore Hutk, Trosky- roky 2007-2010. Toto opatrenie z predkladanej sprvy vypadlo, nenachdza sa tam. Tie upozorujem, aby sa dodriavalo pri zemnom plnovan opatrenie tkajce sa vytvorenia zelench vetracch chodieb. Je to vemi dleit. Navrhujem uznesenie v asti III.: MsZ uklad prednostovi Ms vypracova vyhodnotenie plnenia loh Plnu zdravia mesta B.Bystrica a predloi na rokovanie do konca roka 2005.

Pavol Bielik - uviedol, e ho troku zaskoilo, e vystpil odborn pracovnk Ms. Jeho vystpenie beriem ako upozornenie, e tento materil m svoju dleitos. Chcem Ing. Babjaka aj zaviaza, lebo jeho vystpenie jasne smerovalo na to, e je tu nieo, o treba riei. A takto si to aj predstavujem, aby prslun vedci pracovnci k materilom aj vystpili. Tento materil by mal obsahova aj daje z Projektu zdrav mesto, treba oivi niektor daje. Druh vec, toto mesto potrebuje nov zemn pln. Problmy v meste musme riei systmovo. Napr. ke sa vybudovala nemocnica zaalo sa stava na Graniari. Dnes chc obania na Graniar MHD. ie treba vedie o je naplnovan v tej ktorej oblasti. Mesto mus ma v zemnom plne jasne stanoven svoj smer a rozvoj. V oblasti socilnej, chceme stava socilne byty. Ale ak by sme niekde chceli nieo takto stava alebo prestavova, tak obania bvajci v tejto asti mesta sa proti tomuto postavia. al prklad uvediem. Na Robotnckej ulici, je vek pranos a hlunos. Ke stavebnk skon svoju prcu, kto bude rekontruova ulicu? Je tam stavebn dozor, ktor toto kontroluje, cestu a obrubnky? Jednoznane tento materil hovor o fungujcom systme a o tom, e tento rad m kvalitu, smer a dodriava ten systm vo vkonnej zloke. V diskusii sa vyjadril k odpjaniu sa bytovch domov od centrlneho vykurovania. Zverom upozornil na to, e sa nm nepodarilo urobi vetko pre to, aby mesto malo vypracovan riadny zemn pln.

Ing. Miroslav Muro FP - uviedol, e poda rokovacieho poriadku odborn pracovnci k materilom vystupuj a na zver, po diskusii poslancov a reaguj na ich pripomienky. Budem vemi rd, ke sa bude robi zmena rokovacieho poriadku, a podpor ma pn Bielik, aby sa odborn pracovnci mohli vyjadri k materilu na zaiatku.

Ing. Jn Krlik, CSc.- ni som neporuil ani v tomto prpade, lebo Ing. Babjak vystpil za spracovatea.

JUDr. ubica Blaejov - do opatren na str. 14 iadala doplni bod 5.1.4. - vyistenie miestnych komunikci pomocou zametaa s vysvaom po skonen zimnej sezny.

Ing. Milan Lich ete jedna reakcia na pna prednostu. Materil do MsZ mu predklada aj odborn pracovnci Ms. Bolo by to aj vhodn a je dobr, e spracovate vystpi k tomu svojmu materilu. Ja chcem len ete doplni jednu informciu, e existuje pri meste B.Bystrica riadiaci vbor projektu Zdrav mesto. Predsedkyou tohto vboru je Ing. Mria Filipov, estnm predsedom MUDr. Vladimr Plintovi, vbor je zloen z poslancov MsZ, zo zstupcov ttneho zdravotnho stavu a tretieho sektora. Informcie o stave zdravia s v Roenke zdravia, ktor je k dispozcii na web-strnke. Ja ete chcem jednu poznmku, dal som nvrh na uznesenie, ale viem, e situcia na ref. P je tak, e tento refert treba personlne posilni, mme ho poddimenzovan, o sa tka potu pracovnkov a s alie lohy, ktor bude ten refert musie riei. Pribdaj nm nov kompetencie. Prihovral som sa k tomu, aby sme sa zaoberali aj touto problematikou.

Ing. Juraj Bajbak reagoval na vystpenie p. Bielika vo veci odpjania sa bytovch domov od centrlneho vykurovania. Nov zkon hovor o tom, e do konca roku 2007 sa m spracova koncepcia zsobovania teplom, ktor bude garantom, a poda ktorej sa bude posudzova pri vstavbe novch tepelnch zdrojov.

Ing. Milan Lich FP poiadal , aby mu bolo odpovedan na jeho otzku, preo vypadlo opatrenie rozrenie peej zny MPR do priahlch ulc.

Ing. Juraj Babjak - pri P CMZ Trosky toto opatrenie je uplatnen.

U z n e s e n i e:
Mestsk zastupitestvo
I. b e r i e n a v e d o m i e
Program na zlepenie kvality ovzduia pre mesto Bansk Bystrica
II. s c h v a u j e
Opatrenia na zlepenie situcie v ovzdu na zem mesta Bansk Bystrica so schvlenou pripomienkou: doplni na str. 14: 5.1.4. Vyistenie miestnych komunikci pomocou zametaa s vysvaom po skonen zimnej sezny
III. u k l a d
Ing. Miroslavovi Muroovi, prednostovi Ms,
vypracova Vyhodnotenie plnenia loh Plnu Zdravia mesta Bansk Bystrica a predloi na rokovanie MsZ do konca roku 2005

Bolo prijat uznesenie slo 365/2005-MsZ

K bodu slo 16:

Zmena asti uznesenia Mestskho zastupitestva v Banskej Bystrici . 307/2005 MsZ zo da 15. 2. 2005 v bode II. citovanho uznesenia

JUDr. ubica Blaejov pri rokovan a prijat uznesenia . 307/2005-MsZ da 15.2.2005 sme dostali predloen nvrhy podmienok ako najlepie podmienky, ktor boli vsledkom rokovania obidvoch zmluvnch strn. Teraz mme materil, ktor sme prejednvali aj v MsR, aby sme vypustili as uznesenia. Tarifu schvaoval primtor koncom marca. Treba si ozrejmi podmienky, aby sme znovu nemuseli meni uznesenie. Je nutn, aby sme si vysvetlili, ako sa nsledne vyvjala situcia, a preo sa mme znovu k tejto tme vraca.

Ing. Jn Krlik,CSc.- po prv treba poveda, e to neboli najlepie podmienky, to boli vchodzie podmienky, ktor vychdzali z monost financovania Mesta a boli podkladom na rokovanie so SAD BBDS. Ani dodnes tieto podmienky v niektorch veciach nie s vyrokovan a brnia tomu, aby bola podpsan zmluva o vkonoch vo verejnom zujme. Medzi nimi je aj tto cena, ktorej sa obva SAD BBDS, pretoe toto uznesenie hovor o udran ceny roku 2004 a obvaj sa , e toto by mohlo by dvodom na neposkytnutie dotcie 18, 30 a 4 mil. Sk. Je tu i al sporn bod, ktor ja som nepredloil, ale mte ho v liste pna riaditea, kde je dnes stle ete podmienka lenstva v dozornej rade, ktor tto spolonos nechce akceptova, alebo m voi nej vhrady a me by tie dvodom, preo nebude podpsan zmluva o verejnom zujme. Ak mesto poskytne dotciu v rozpore s touto podmienkou, pri nslednej kontrole me by dvodnen, e neboli splnen podmienky. ie tie podmienky, ktor sme schvaovali 15.2. boli vchodzie podmienky na alie rokovanie. Ja ako tatutr trvm na zastpen v DR. Primtor na konci svojho vystpenia uviedol, e on, ako primtor podpsal vmer, poslanci s tm ni nemali spolon.

Ing. Miroslav Toman - primtor povedal to, o je kov. V tdiu, kde sa nachdzame dnes prela kompetencia z VC na Mesto a dnes ide o to, aby bola v slade zmluva podpsan s podmienkami, ktor prijalo MsZ. o sa tka ceny, ktor je 15,- Sk, ja sa tomu nebudeme brni,aby som nezahlasoval za toto. Chcel by som pou Ing. Kornieta, aby sa vyjadril k zastpeniu v DR.

Ing. Jozef Hako ja si nemyslm, e tam nieo len DR doke. V DR ho prehlasuj. Myslm, e n HK m vie prvomoci ako len DR. HK je na toto kolen. Dvam uznesenie, aby sa vypustila odrka slo 4 - schvlenie lena DR. o sa tka zliav, SAD dala nad rmec zavy vetkm tudentom a dchodcom i mimo mesta B.Bystrica. Myslm, e 15,- Sk sadzba je viac, ako keby sme obrali tch tudentov mimo mesta, keby nemali t zavu.

prof. MUDr. Svetozr Dluholuck, CSc.- optal sa , ak problm me robi zastpenie jednho lena v DR, aby sa nesplnili tie dva hlavn body. o je za tm ?

JUDr. ubica Blaejov FP - myslm si, e by bolo dobr objasni si ete jednu vec, o tom, kto bude v DR rozhoduje akcionr, a toho tu dnes nemme. Je to FNM. Nie je dobr, aby sme na zklade tohto nezhodili cel problm MHD.

Ing. Igor Cmarko- poloil otzku Ing. Korientovi, aby vykvantifikoval cestujcich, ktor cestuj zadarmo, ak s vsledky, i ich je menej oproti minulmu roku alebo viac.

Pavol Bielik - uviedol, e poslanci 15.2. uznesenie schvlili v dobrej viere tak, ako bolo predloen. Tento materil nebol dobre pripraven. alej hovoril o politickej zodpovednosti za predkladanie materilov na rokovanie MsZ a nsledne stanovsk jednotlivch dotknutch subjektov, primtora a poslancov. Dnes maj nieo zmeni, o v podstate nespsobili.

Ing. Zdenko Haring zareagoval ohadom vykonania monej kontroly v SAD BBDS- HK neme kontrolova obchodn spolonos, kde nem as mesto. Preto as v DR je potrebn. Vera prezident FNM uviedol, e sa bud predva podiely v jednotlivch autobusovch spolonostiach. Me djs tm pdom aj k zvyovaniu cien. Preto je potrebn tomuto zabrni a to tm, e sa bude pripravova verejn obstarvanie, aby sa vytvoril tlak na trh. Ing. Martin Bank - chcem pripomen, e vo februri sme schvaovali urit rmec, ktor mal by vchodiskom na jednania pna primtora aj s inmi prepravcami. Druh vec, my si pletieme to, e kompetencia primtora je prakticky vo vetkom, kompetencia MsZ je len v poskytovan dotcie. To znamen, primtor podpisuje licenciu, cenov vmer a cestovn poriadok. To uznesenie, ktor bolo prijat je u zo zkona neplatn. o sa tka DR, je to smiene, aby sme sa tam pchali, ke ns tam nechc. MsZ, ke pripravuje cenov vmer, m kompetenciu pta si vetky podklady, ktor svisia s obchodnou spolonosou MHD. Vtedy me tto ancu vyui.

Ing. Jaroslava Hblov- vyjadrila sa k lenstvu v DR vo veobecnosti. HK m oprvnenie robi kontrolu aj voi tretm osobm, v tomto prpade aj voi SAD BBDS vo vke poskytnutej dotcie. To znamen, e me zisova, i dotcia vo vke 18 mil. Sk bola pouit v slade s elom poskytnutia. In veci neme kontrolova. len DR nem monos prehlasova inch lenov DR, preto nevidm problm obva sa SAD, aby neshlasila s tmto. len DR m ale prvo poadova informcie svisiace s innosou spolonosti. On nie je odkzan na to, aby si vyiadal podklady, on je pri kadom schvaovan.

Pavol Bielik - dovolm si upozorni, e 15.2. sme vetci vedeli, kto bude vydva cenov vmer. Vedeli sme o tom, e to bud mest. Osobne si myslm, e toto bol nesystmov krok. Reagujem na poslanca Banka, e nikto tu nespochybuje prvne normy, ktor dostva tatutr. Prve naopak. Na zver upozornil na prspevok pracovnkov SAD BBDS na web-strnke Mesta.

MUDr. Ladislav Slobodnk - chcem nadviaza na diskusiu a hlavne na prspevok Ing. Hblovej. Chcel som presne to poveda, o povedala ona. Kontrolr mesta neme kontrolova kompletne vetky finann toky v a.s. SAD BBDS. Me kontrolova len vo vke majetku, ktor tam vkladme. Myslm si, e ma loveka v DR SAD BBDS nie je problm, ke sa oni sprvaj trhovo, preo by sme sa my nemohli sprva tak isto. V kadom trhovom mechanizme je dleit kontrola, a ma tam jednho loveka, ktor bude dohliada na tie finann toky, mimo dotcie mesta, predsa nie je iadny problm. Mali by sme podpori toho zstupcu v DR.

JUDr. ubica Blaejov len DR me spolonos kontrolova, ale obchodn veci neme zverejova. Zverejova sa mu veci, ktor sa zverejnia do Obchodnho registra.

Hlasovanie slo 28 o vystpen Ing. Kornieta - 21-17,2,2.

Ing. Igor Korniet - vyjadril sa k situcii, ktor nastala pri povch kartch. Bolo to spsoben vekm potom dchodcov. V tom obdob predali 6 500 povch kariet. Konkretizoval poty jzd, ktor boli za toto obdobie uroben. Uviedol, e tch 18 mil. nie je ani dar a ani dotcia, ktor poskytuje mesto. Je to poskytnutie finannej nhrady za uskutonen stratu, ktor vznikne pri prevdzkovan tohto druhu dopravy a hlavne pri poskytovan zliav uritmu druhu cestujcich. o sa tka lenstva v DR. My mme 6 lenn dozorn radu. Ale tento len dozornej rady by bol len kolektvneho rozhodovacieho orgnu a on sm nerozhoduje, sm neprijma uznesenia. Sm neme prezentova navonok iadne materily, ani na MsZ. Je viazan obchodnm tajomstvom. alm dleitm momentom je to, e pri zmluve o verejnom zujme sme zakomponovali aj kontroln mechanizmy, ktor myslm si, e s nespochybniten. alej hovoril o mechanizme kontroly tzv. kalkulanho vzorca na preukzanie opodstatnenej straty, ktor vnik. ie cel vzah by sme nemali negova tmto vzahom v DR. ie nie je tu zujem nepusti nikoho do DR. Uviedol, e sa nebrnia kontroly ani poslaneckej a ani zo strany HK. Na zver sa vyjadril k trolejbusovej doprave, ktor je vemi drah. Treba poveda, i ju chceme , alebo nie.

JUDr. ubica Blaejov - optala sa, ak vvoj oakva riadite v MHD, kee zmluva nie je podpsan.

Ing. Martin Bank - chcel pou odpove, i sa problm financi nebude alej otvra, aby sme tch 18 milinov ete museli navi.

Ing. Jn Krlik, CSc.- hovorme o 52 mil. Sk, nie o 18 mil. Sk.

Ing. Igor Korniet - zmluva o verejnom zujme hovor o 52 mil.Sk. Ale na samotn prevdzku MHD je 18 mil. Je to otzka predmetu uzatvrania zmlv. o sa tka straty, predstavenstvo a DR rozhodla, e stratu bud zna oni, aby mestu pomohli, lebo je v akej situcii. Uvedomili si zujem mesta o aliu spoluprcu. JUDr. Blaejovej zodpovedal, e na vykrytie strt by museli zrui trolejbusov dopravu a nsledne by prevdzku zabezpeovali formou autobusovej dopravy.
Nie s to iadne tajn sla, trolejbusov doprava sa pohybuje na rovni 36 Sk na km.

Milan Smdo oboznmil, e sa boli pozrie aj v inch mestch. Boli v Spiskej N.Vsi a v Poprade. Tento problm, ktor m B.Bystrica m kad mesto. Kad mesto m pecifick problmy, ktor si musia riei. Pre ns je podstatn jedna vec, udia nebud ma financie na to, aby sme zvyovali cestovn, bude ich menej cestova. o sa tka trolejbusovej dopravy, tto je drah. A dvame do pacu tak otzku, i cez min. P nepta nejak dotcie, aby sme zachovali tto trolejbusovov dopravu. ivot ns tla do toho, aby sme hadali o najlacnejiu dopravu. Mest to bud riei aj novmi tendrami. Som rd, e SAD je vemi stretov, ale v alch rokoch iste nebude stretov. Dnes sme tento problm nevyrieili. oskoro sa s nim budeme znovu musie zaobera.

Ing. Miroslav Banck - poiadal o vyhlsenie prestvky na spolon poradu predsedov poslaneckch klubov.

Ing. Miroslav Muro - mal poznmku na vystpenie Ing. Kornieta. o sa tka dotcie, tu nejde len o 18 mil. Sk , ale ide o to, e Mesto poiiava 38 autobusov pre SAD BBDS. Tie neplatia 8 mil. Sk njomnho. Aj to sa pripotava k tm 18 mil. Sk.

Hlasovanie slo 29: MsZ I. ru ....23-21,1,0 1 nehlasoval
Hlasovanie slo 30: MsZ II. 23-15,1,7.

U z n e s e n i e :
Mestsk zastupitestvo
I. r u
as II, III. IV. uznesenia MsZ . 307/2005 z 15. februra 2005
II. o d p o r a
Ing. Jnovi Krlikovi, CSc., primtorovi mesta,
vypsa verejn sa formou verejnho obstarvania na zabezpeenie prevdzky MHD v roku 2006

Bolo prijat uznesenie slo 374/2005-MsZ