Vyhl�senie k dianiu okolo MHD v Banskej Bystrici

O ekologickej v�hodnosti trolejbusovej dopravy niet poch�b. Aj najmodernej�ie spa�ovacie motory, vyhovuj�ce norme Euro V, spa�uj� fos�lne paliv� a vyp���aj� splodiny priamo na mieste. Trolejbusov� doprava m� in� �trukt�ru n�kladov ako autobusov�. Priame n�klady na vykonanie konkr�tneho spoja s� asi o 5 Sk men�ie ako pri autobusoch. Na druhej strane do ceny vstupuj� n�klady na v�stavbu a �dr�bu trat�, �o u autobusov nie je. Aby sa udr�ala rozumn� miera n�kladov, je potrebn� ma� �o najvy��ie v�kony v kilometroch. K�m pri autobusoch s� n�klady na PHM nez�visl� od �asu, n�klady na elektrick� energiu s� najvy��ie v �pi�ke (tzv. 1/4 hodinov� maximum). Pri dodr�an� z�sady rovnomernosti v�konov v priebehu d�a a maximaliz�cie celkov�ch kilometrick�ch v�konov trolejbusov m��e by� v��ka n�kladov na prev�dzku autobusov a trolejbusov porovnate�n�. Prv� etapa v�stavby banskobystrickej trolejbusovej siete skon�ila v roku 1990, nesk�r bola z prostriedkov mesta postaven� druh� stopa okolo S�dliska (1992), trate na Tulskej, Moskovskej a Intern�tnej (1994). Pod�a orienta�n�ho v�po�tu by dokon�enie siete st�lo 250 mil. Sk. V cene nie s� zahrnut� nevyhnutn� �pravy cestnej siete, ktor� s� v�ak pl�novan� nez�visle na trolejbusoch. Aj po dokon�en� by posta�oval s��asn� po�et trolejbusov. D�vod na n�kup nov�ch trolejbusov je len nov� kvalita - n�zkopodla�nos�. Cena trolejbusu �koda 24Tr je 12-13 mil. Sk, autobus rovnak�ho typu Karosa Citelis stoj� 7,5 mil. Sk. K�m autobusy sa pred�vaj� aj v strednepodla�nom preveden� (Karosa B 952E stoj� cca 4 mil. Sk), s��asn� trolejbusy je mo�n� modernizova� pomocou v�meny skeletu. N�zkopodla�n� vozidl� nie s� ur�en� len pre postihnut�ch, u�ah�uj� n�stup v�etk�m a zr�ch�uj� v�menu cestuj�cich.

V roku 2005 do�lo k zmene vo financovan� mestskej hromadnej dopravy. K�m dovtedy pom�hal vykr�va� stratu z prev�dzky MHD �t�t (tzv. v�kony vo verejnom z�ujme), od roku 2005 je v�etko na pleciach miest. Na porovnanie roku 2004 z�skalo mesto Bansk� Bystrica na tento ��el prostriedky vo v��ke 83,6 mil. Sk, z toho 54,5 mil. Sk be�n� dot�cia (na �hradu straty) a 29,1 mil. Sk investi�n� (na n�kup vozidiel, v�stavbu trat� a ich rekon�trukciu). Nes�lad medzi mo�nos�ami a potrebami vy�stil do zru�enia nieko�k�ch liniek v janu�ri 2005 a k�bov� autobusy s� pre poruchu odstavovan� bez adekv�tnej n�hrady. Vo febru�ri 2005 mestsk� poslanci schv�lili dot�ciu 18 mil. Sk, plus dot�cia vo forme pren�jmu majetku mesta cca 35 mil. Sk. U� vtedy sa objavili �vahy zru�en� trolejbusovej dopravy kv�li vysok�m n�kladom. Koncom septembra 2005 vyhl�silo mesto verejn� s��a� na prev�dzkovate�a MHD. V podmienkach pon�ka 40 mil. Sk dot�ciu a �iada �hradu za pren�jom majetku mesta a zachovanie v�konov v rozsahu roku 2004. Prezentovan� ponuky uch�dza�ov dok�zali, �e za dan�ch podmienok nie je mo�n� zv��i� kvalitu MHD a pokra�ovanie poklesu po�tu cestuj�cich bude zvy�ova� tlak na dotovanie MHD zo strany mesta v �al��ch rokoch. V�etky opatrenia na zn�enie straty (n�stup predn�mi dverami v roku 1994), �i zv��enie pr�jmov dopravcu (zru�enie �asov�ch predplatn�ch l�stkov v roku 2000) mali len kr�tkodob� ��inok a v�dy nasledoval pokles po�tu cestuj�cich. Jedin� zlep�enie nastalo v kvalite vozov�ho parku v�aka n�kupu a moderniz�ci�m vozidiel od roku 1997. N�stup predn�mi dverami znamen� zna�n� zdr�anie na zast�vkach a s�a�uje dodr�iavanie cestovn�ho poriadku. Platenie za ka�d� jazdu nemotivuje cestuj�cich na pou��vanie MHD, sk�r naopak. Z finan�n�ch d�vodov m�lo vyu��vaj� prestup a rad�ej volia pe�� presun. Z�rove� sa oz�vaj� hlasy za �al�ie priame spoje. V tejto s�vislosti je zar�aj�ca podobnos� v�voja po�tu cestuj�cich v Banskej Bystrici a v �iline, kde je tie� v�konov� tarifa. Priamo �merne k poklesu po�tu cestuj�cich rastie po�et �ut v uliciach mesta, �o sp�sobuje vytv�ranie z�pch a zvy�uje me�kanie spojov MHD.

�al�ie inform�cie je mo�n� z�ska� na jednotliv�ch sekci�ch www.imhd.sk, projekt v�stavby trolejbusov do S�sovej je na www.kamim.sk.