MHD v Banskej Bystrici

Dopravny podnik mesta Banskej Bystrice, k.p.

autobusy DP Banska Bystrica 1951 - 1960

	1951	1952	1953	1954	1955	1956	1957	1958	1959	1960
osoby v mil	1,9	2,5	2,4	3,0	3,5	4,6	4,9	5,5	6,2	7,1
vozokm	0,2	0,4	0,4	0,4	0,5	0,6	0,6	0,7	0,8	0,9
pocet	9	12	14	14	14	15	16	16	19	22

Uz v rokoch 1935-37 bol pracovnikom Mestskej elektrarne vypracovany projekt trolejbusovej dopravy. Jednak v meste, ale aj do Tajova, Micinu, Stare Hory a Jelenec. Pripadne az do Ruzomberka. Po technickej stranke vypracoval plan Siemens. Trat mala viest z Radvanskej stanice na velku stanicu po nabrezi a cez namestie. Cez namestie mali trolejbusy premavat na akumulator aby sa tam nemuseli davat troleje. Dalsie trate mali viest Lazovnou cez Kostiviarsku do Jakuba, ci z Uhliska cez Striebornu na Tajov (Kremnicu). Napatie malo byt 500 V (ako BEUS), pre vonkajsie trate sa uvazovalo aj 1000 V. Hoci vychadzal rentabilne, projekt nenasiel pochopenie u vedenia mesta. Oprasili ho v roku 1949. Od roku 1950 sa mali s mestom zlucit niektore obce (Radvan, Kralova, Majer, Kostiviarska, Rudlova, Sasova a Kyncelova). S trolejbusmi sa najprv uvazovalo na trati BB - Sliac - Zvolen a Kovacova. Akutna potreba MHD sa riesila nakupom 4 starsich autobusov. Oslovilo sa niekolko DP v Cechach a na Morave, ale len DP hlavniho mesta Olomouce prisla priazniva odpoved. Ponukli na odpredaj 4 autobusy Skoda 505, z toho 2 pre 43 osob v prevadzke (25335/1932 a 25189/1929) a 2 pre 32 osob odstavene, prerobene na drevoplyn (25098/1928 a 25079/1928). Vyzadovali generalnu opravu. Nakoniec sa rozhodlo o nakupe 4 autobusov Skoda 256D od CAD n.p. (cize CSAD) za rovnaku cenu 1 mil Sk (vratane GO).
1.5.1950 zacali Hostitelske zavody, komunalny podnik mesta Banska Bystrica, prevadzku na prvej linke MHD Kralova (kupele) - Majer (Cintorin hrdinov). Linka premavala od 2:10 do 22:40 za jednotne cestovne 3 Kcs. Uz vtedy sa ludia stazovali na prestavku autobusov predobedom a vecer. Rok nato sa otvarala nova zeleznicna stanica, ktora si ziadala posilnenie dopravy. V roku 1955 mala MHD 14 autobusov, spajali Kralovu, Radvan, Majer, Sasovu, Rudlovu, Jakub, Kyncelovu, Kostiviarsku a Novy Svet.

Az od 28.2.2007 doslo k obnoveniu DPMBB a.s..

CSAD Banska Bystrica

Z Dopravneho zavodu 901 narodneho podniku CSAD (do cca 1989), neskor odstepneho zavodu 901 statneho podniku CSAD sa stala SAD BBDS statny podnik. Od 1.1.2002 je BBDS akciovka. 9. maja vlada schvalila kupcu na 49 + 17 % akcii - CSAD Ostrava a.s. Zmluva bola podpisana az 1.6.2005. K 1.1.2003 boli zrusene zavody, teda aj samostatny zavod MHD.

Vozidlovy park

Este pred experimentom s TrAMbusom zakupila SAD v roku 1992 3 mestske klbove Karosy B741 a v roku 1989 jednu primestsku C744. Z tej sa po prestavbe stala v roku 1999 B741. Na MHD sa pouzivala aj jedna kratka Karosa C734, potom chodila na zajazdy a v roku 2001 bola opat v MHD, vyplnala diery v trolejbusovych linkach a robila im zalozaka. Okrem toho dlhe roky nebol zakupeny ziadny novy autobus. Len skladali funkcne autobusy (zacinaju SPZ BCA ...). A niektore autobusy zas menili farbu kazde 2 roky (vid #60 - BC 40-46). Bolo to pestre.
Az v roku 1997 sa zacali kupovat nove Karosy radu 900 a stare autobusy prechadzaju generalkami. Mozno ich poznat podla noveho laku vo farbach bystrice a noveho evidencneho cisla (BB xxx XX).
V roku 2000 sa zakupili 3 midibusy Mercedes Benz Vario a v roku 2001 SOR C9,5. Mercedes jazdi na linkach 31, 93, pocas existencie linky 28 jazdil v slabych casoch jazdil aj na linkach 26, 33, 34, 43, 51, ci 54. SOR presiel z linky 52/55 na 43.

Podla SPZ, resp. EC, je mozne priblizne zistit cas zaradenia vozidla. Najstarsie uzitkove v BB su tie s SPZ BB xx xx. Zhruba okolo 1985-86 zacali pridelovat nakladnym autam (a aj autobusom) znacky BC xx xx, ale neslo to zaradom, len podla toho aka znacka bola volna. Niekedy okolo 1990 sa BC vycerpalo a prisli BCA xx xx, teraz uz pekne zaradom. A od 1. aprila 1997 prisli evidence cisla BB xxx XX. Nakladne znacky zacali BB 900 AF, v juli BB 001 AG. Zaroven sli normalne znacky pekne od BB 001AA a prideluju sa aj nakladnym autam. Teraz to uz ide podla abecedy. AC sa pridelovalo oktobri 1997, AE v aprili 1998, osobne AI v decembri 1998, AJ v januari 1999, AK v marci, AR v juli 2000, AS v septembri, AT v novembri, AY v lete 2001 a od decembra 2001 zacina BB xxx BA. Nakladne znacky AI a AJ (vzadu stvorcove) sa pridelovali od konca roku 1999 do roku 2000. BB xxx BC znamena maj az jun, novembrove prirastky maju znacku BE. Rok 2003 je v znameni BH pre jun/jul, BI a BJ pre oktober. So vstupom do Unie sa od 1.5.2004 pridelovali znacky BO, potom BP, BR, BS a vratili sa k BM.

Pri budovani trolejbusovej dopravy sa postavila v Kremnicke vozovna trolejbusovej dopravy. Parkuju tam vsetky trolejbusy, maju vlastny elektrodispecing. V BB sa prvy krat odskusalo jednosmerne napatie 750 V. Oproti 600 V umoznuje vyssi vykon motoru. V case spicky sa zvyklo centralne vypinat kurenie v trolejbusoch. Vodic to nemoze ovplyvnit. V zaciatkoch sa vodici snazili na trolejbusoch aj prebiehat. Neuspesne. Podobne dopadli pokusy ist po navyknutej autobusovej trase, ci striktne dodrziavanie jazdnych pruhov na ceste, bez ohladu na umiestnenie trolejov. Odkedy sa nastupuje prednymi dverami, je niekedy predbiehanie ucelne. Riesi sa to prehadzovanim parohov (tykadiel, palic, ...). Vo vozovni TD Kremnicka parkoval aj jeden nocny autobus BB 521AI, byvaly nocak BB 007AG a niekolko dalsich. Po jednej zime boli, ako zvysok zavodu, stiahnute na Partizansku ulicu. V minulosti mohli vodici parkovat aj na vyhradenych parkoviskach v mieste bydliska, Karosy 900 uz museli parkovat v garazi, neskor to uz platilo pre vsetkych. Koncom roku 1992 takto ukradli jednu B732 EC 103.

Na rok 2003 malo MHD vyclenenych 124 mil. Sk. Z toho sa malo urobit 6 VP trolejbusov za 6,5 mil. Sk a rovnako ako v roku 2002 sa nakupit 7 autobusov Karosa za 42 mil. Sk.

Prehlad vozidiel banskobystrickej MHD v textovom subore.

Linky MHD do roku 2005

Na konkretnej linke jazdi cez vikend spravidla polovica autobusov (priemer cca 40%) co cez tyzden. Tato prva polovica mava zvycajne dlhu smenu od rana do vecera, tak sa na nej striedaju dvaja vodici. Ti co maju kratku smenu len do skoncenia popoludnajsej spicky mavaju prideleny vlastny autobus a cez vikend oddychuju. Linka 25 je specificka tym, ze nema klasicke delene smeny ale vodici si svoju smenu odjazdia v kuse, alebo maju prestavku 1-2 hodiny a nie cele doobedie ako pri normalnych rozdelenych smenach. Niektore autobusy nejazdia len na svojej linke, ale vystriedaju ich za den niekolko. Od Vianoc 2001 jazdia cez vikend uz len solo autobusy, rovnako sa vytiahnu vsetky solo trolejbusy, pocet doplnaju klbove. Vodici v priebehu mesiaca vystriedaju rannu, poobednu aj delenu smenu.
Hlavne zacinajuci robia tzv. striedacov - striedaju linky a vozidla, nemaju pridelenu vlastnu linku ani vozidlo. Kazdy den mozu byt inde.

Zaujimavostou boli linky - dvojicky. V rokoch 1994 az 1999 sa linky 22 a 26 vzajomne doplnali. Mali skoro rovnaku trasu, lisili sa len v konecnej. V spicke chodili v intervaloch 5 min raz jedna potom druha linka. Cez vikend to bol interval 12 min. Autobusy 22/1 az 3 zacali vikendove rano v 24 min intervaloch, vzdy 2 sli a 1 stal. Po oddychu sli na linku 26 a autobusy 26/1 az 3 reciprocne na linku 22. Celkovo ich bolo cez tyzden 5 na kazdej linke vratane autobusu 23x, ktory okrem svojich troch jazd denne jazdil na linke 22.
Iny pripad bola v rokoch 1990 az 1994 linka 31. Mala 5 autobusov. 31/4x jazdil len do 17.30 (to tomu vodicovi ostalo takmer dodnes) a 31/5c podobne a len pocas vyucovania. 31/1 az 3 mali specialny rezim. Rano zacinal 31/1, potom nasledoval 31/2 a 31/3. Vecer ako prvy koncil pred 21.00 31/2, potom okolo 22.00 31/3 a posledny 31/1. Na druhy den ako 31/1 zacinal ten co bol predtym 31/3, ako 31/2 siel 31/1 a ako 31/3 zas 31/2. Takto sa striedali v pracovne dni. Cez vikend mali podobny system s tym, ze aktualny 31/3 mal cely den volno. Na kazdom z tejto trojice sa striedali 2 vodici. Po zmene tras sa rozliezli po roznych linkach (cast na 34, dva vozy ostali na 27).
Dlhe smeny mohli trvat aj 19 hodin od 4-ej do 23-ej a riesili sa turnusmi. Jeden vodic jazdil pondelok, utorok, piatok az nedelu, druhy stredu a stvrtok a nasledoval pondelok ...

Neskor bol zavedeny system celodennych a delenych liniek. Na celodennej sa vystriedaju dvaja (ranna a poobedna smena), na delenej len jeden vodic. Ten jazdi len cez pracovny tyzden. Smeny mozu mat roznu dlzku, tak sa zvyknu striedat vodici aj s vozidlom na roznych linkach (51/1 sa strieda s 51/2, 25 s 26, ...).

Od roku 2004 aj maju vodici autobusov system striedania smien ako pri trolejbusoch.

Maximalne boli vytazene Mercedesy. BB284AT (jazdil na linke 28/1x), si okrem spickovej linky 28 vystriedal doobeda aj 31 a 51 (ak nie viac), poobede si k 28 pridal aj vecernu linku 31. BB409AT (linka 31/1x) sa striedal s 512AT. Rano zacina v Skubine ako 34, nasleduje 31, vyplnal dieru v 26 a vratil sa na 31. Poobede zacinal ma 31, pred 19-ou presiel na 43, raz do Ulanky, dva krat po Novy svet a zakonci to poslednou 54 do Ulanky. Druhy voz ma v ten den oddychovu, spickovu linku 93. Od januara 2002 nastali zrusenim linky 28 zmeny a na linke 31 jazdi len 31/1. Ulohy na linke 34, 56 (rano), 51 (na obed) a 43 s 54 (vecer) prebrala linka 100. Treti Mercedes robil zatial zalozaka midibusom (linky 31, 93 a 100). Od 1.12.2002 bol prideleny na novu linku 32, takze pre midibusy neostal ziadny zalozny voz. Zmeny 3.1.2005 neprezil ziadny minibus.

Pre informaciu som spravil maly prehlad liniek banskobystrickej MHD v textovom subore.

Od septembra 2000 plati sucasny system platenia cestovneho. Postupne skoncila platnost mesacnych a stvrtrocnych listkov. Jednotlive listky sa aj predtym dali kupit len u vodica (od 1.3.1994). Predplatne listky nahradila cipova karta. Vsetky vozidla su vybavene pokladnou Emtest.

K 4.4.2005 sa konecne podarilo schvalit cenovy vymer podla poziadaviek mesta. Zaviedol mnozstvo obmedzeni pri zlavach a rozne tarify pre jednotlive kategorie cestujucich. Zlavy su vacsinou viazane na cipovu kartu.

zakladne cestovne sa plati aj za zviera, batozinu. Ziacky plati pre ziakov zakladnych a strednych skol od 6 do 19 rokov. Student je pre studentov denneho vysokoskolskeho studia do 26 rokov. Dochodcovia od 60 do 70 rokov maju v spicke (4:00 - 8:00 a 14:00 - 17:00) vyssie cestovne, zlava je tak ako pri studentoch a ZTP viazana na cipovu kartu. Evidencny listok za 1 Sk sa plati za deti do 6 rokov, vodiaci pes a invalidny vozik. Bezplatna preprava ostava pri detoch v kociku do 3 rokov vratane kocika a sprievodcu, dalej sa vozia zadara mestsky policajti, poslanci NR SR a sudcovia Ustavneho sudu.
Okrem toho sa od 1.7.2005 zaviedol turisticky denny listok za 75 Sk.

Listky je mozne bud kupit u vodica, alebo sa da platit cipovou kartou. Zlavnene cestovne pre studentov a dochodcov je vzdy polovicne. Zlavu treba preukazat vodicovi. Cipovou kartou je mozne kupit lubovolny pocet listkov, akurat listok plati len pre jednu konkretnu jazdu, ked bol listok zakupeny. Pri prestupe do 40 min od kupy listka cipovou kartou je cestovne so zlavou 45% (6,60 Sk). Toto zvyhodnenie plati len pre prvy zakupeny listok bez ohladu na pocet spolu kupovanych a na jeden prestup. V stankoch by si listok pytal marne.

V takych Michalovciach je na kartu zlava 15% a pri prestupe sa plati 1 Sk.

Cipova karta stoji 170 Sk a na jej zakupenie treba len obciansky. Dobija sa kreditom od 100 do 999 Sk.Pri pouzivani nie je obmedzena vyska kreditu.

Pri nastupe do autobusu treba kartu prilozit k snimacu a pockat na zvukovy signal. Potom vylezie listok. Pri ceste do II. pasma musis pred prilozim karty zvolit II. pasmo. Tiez sa ozve zvukovy signal. Ak chces kupit listok este pre niekoho ineho, zvolis ci chces cely alebo polovicny a zase prilozis k snimacu. Polovicne cestovne treba vzdy dolozit aj preukazkou. Ziskat ju je tazsie ako kupit si akciovy mobil. Cipova karta na polovicny listok zapipa 2 krat.
Vystavenie duplikatu stoji 50 Sk, plus cipova karta (170 Sk). Zablokovanie je ucinne az ked vsetky busy prejdu citackou, takze az prakticky na druhy den. Zostatok kreditu, ak nejaky ostal, sa prevedie na duplikat.

Na listku mozes najst informacie o cisle linky, vodica, poradove cislo listka, datum a cas, cenu, nastupnu zastavku, kod casu odchodu linky z vychodzej zastavky, v pripade cipovej karty aj jej poradovej cislo a zostatok kreditu:

cislo vodica - kazdy ma svoje vlastne stvormiestne cislo
poradove cislo listka - osobitne sa cisluju listky v hotovosti a cez kartu. Mozno podla toho sledovat, kolko ludi zvykne denne cestovat tym busom.
cislo pokladne - miesto neho byva niekedy ine cislo (pripadne -1)
kod spoja - unikatny kod skladajuci sa z cisla linky a odchodu z vychodzej zastavky, prva cislica casu moze byt zvysena o 5, 6, ci 7
nastup - vodic by mal po odchode zo zastavky nastavit nasledujucu zastavku. Nie vzdy tak urobi. Aj na zaklade toho zistuju v SAD vytazenost jednotlivych liniek a mozu robit upravy cestovnych poriadkov.

Na Valentina 2002 bol Happy day - jazdilo sa zadarmo. Potom sa zmenil program pokladni. Miesto cisla pokladne je na listku cislo -1, na spodku je cislo karty, nastup a zostatok kreditu. Po prilozeni karty sa miesto kreditu objavi informacia o type a cene listku. Napr. Cele cestovne 8 Sk. Este tyzden potom nesli transparenty EM-test na autobusoch. Nove autobusy a niektore trolejbusy boli vybavene hlasenim zastavok a prijimacom GPS na zistovanie polohy v ramci trasy vozidla. Vodic sa nemusi starat o prehadzovanie zastavok.

Mestska hromadna doprava Banska Bystrica a.s.

MHD BB a.s. nemala takmer ziadnych zamestancov a v organoch su zastupovia mesta (bol aj riaditel BBDS). Z kapitalovych dotacii sa nakupovali prevazne vozidla, tieto boli prenajimane BBDS. Tu je ich zoznam.

Tychto 37 vozidiel a trolejbusove trate mesto prenajimalo BBDS v roku 2005 za 35 milionov Sk, co bola zaroven aj akoze dotacia.

Od februara 2006 si 35 autobusov prenajima SAD Zvolen za 24 mil. Sk rocne (dotacia je 32 mil. Sk). Trolejbusy a trate stali bez uzitku.

Zmena nastala od 10.11.2006.

Slovenska autobusova doprava Zvolen a.s.

SAD Zvolen si od mesta prenajima 35 autobusov (zmluva podpisana vo februari 2006) za cca 22 mil. Sk. Navrh cestovneho poriadku z dielne SAD Zvolen (vid bb.imhd.sk) nebol mestom schvaleny, v lete prebieha pripomienkovanie.

Od januara sa pouzival primestsky typ pokladni. Typ listka nastavoval vodic, listok aj vydaval. Neskor sa pokladne nastavili tak aby pri pouziti cipovej karty vydalo listok automaticky (aj na primestskych linkach v ramci obvodu MHD). Na primestskych linkach je stale potrebe vodicovi hlasit cielovu zastavku.
Od juna sa postupne do vozidiel zavadza novy odbavovaci system. Odbavovacie zariadenie je pri prvych a druhych dverach, cestujuci si pri platbe cipovou kartou sam navoli typ listka, k dispozicii ma dotykovu obrazovku.

Novy cestovny poriadok zacal platit 20.8.2006, k jeho uprave doslo k 1.10.2006. Obnovili sa nocne linky pod cislami 97 a 98 (ex 5 a 10), linky 21, 22 a 26 boli predlzene na ukor ex trolejbusovych liniek.

Novy dopravca nastupil prvy den s bezplatnym cestovanim. Od 2.1. do 18.2.2006 sa platilo znizene cestovne:
10 Sk zakladne cestovne
5 Sk zlavnene cestovne
1 Sk evidencne cestovne
Od 8.1. sa dalo platit cipovou kartou so zlavou 1 Sk.
Pri prestupe do 45 min. s cipovou kartou je 50 % zlava (do 6.1. aj pri hotovostnej platbe)

Prestupovat sa da len v ramci MHD. Linky byvaleho 2. pasma su uz primestske s osobitnym cennikom podla tarifnej vzdialenosti. Povodne ceny boli od 10 do 18 Sk, od noveho cenoveho vymeru (1.7.2006) od 11 do minimalne 20 Sk. Poznamkou pod cestovnym poriadkom (zvlastne uplatnovanie zakona 18/1996 o cenach) je zabezpecene uplatnovanie cien MHD v obvode MHD (teda 14 Sk zakladne cestovne). V poznamke sa pise o tarife MHD, tato tarifa vsak doteraz nebola zverejnena - iba cennik. Navyse tu neplati prestup medzi linkami.

Dopravny podnik mesta Banska Bystrica, a.s.

Spolocnost si prenajala trolejbusove trate BBDS, 25 trolejbusov a pripravuje sa na ich spustenie vo vlastnej rezii v roku 2007. K 28.2.2007 doslo k zmene nazvu spolocnosti na Dopravny podnik mesta Banska Bystrica, a.s. a pod tymto nazvom pripravuje prevadzku trolejbusov.

Výkony vo verejnom záujme MHD v Banskej Bystrici od roku 2007