Po roku 1948 bola vsetka pravidelna doprava znarodnovana. Vynimkou boli dopravne podniky s vacsinovou ucastou samospravy. Tam preslo riadanie na narodne vybory. Na Slovensku zacali MHD zabezpecovat od roku 1949 dopravne podniky v BB (1.5.1950), Zvolene, Martine, Ziline (28.10.1949), Nitre, Presove, Poprade, Piestanoch a nakoniec v Trnave. V tej DP dlho nevydrzal. V roku 1958 skoncil DP Trnava a Piestany, dalsi rok Poprad. DPMZ v rokoch 1958 - 1962 zabezpecoval aj lodnu dopravu na Oravskej priehrade lodou Zilina, potom presla na CSAD Dolny Kubin.
Dopravu na Slovensku zastresovalo Poverenictvo dopravy, od roku 1960 Ministerstvo dopravy a spojov.
Od roku 1963 sa rezort dopravy zase osamostatnil.
K 1.1.1963 presiel Dopravny podnik mesta Banska Bystrica do CSAD. Podobne to bolo
aj s ostatnymi MHD v kraji. Tieto 4 MHD prepravili v roku 1974 49,3 mil. osob na 65 tratiach s dlzkou 510 km
pomocou 144 autobusov a 24 privesov. Nove MHD v ramci DZ CSAD vznikli v roku 1977 v Prievidzi,
v roku 1978 v Lucenci a Povazskej Bystrici. Jednotne cestovne v MHD sa zaviedlo az nariadenim vlady
z roku 1966.
Mestske dopravne podniky ostali zachovane len tam, kde mali trolejbusovu dopravu, resp.
elektrickovu dopravu - v Bratislave, Presove (od 1961) a v Kosiciach.
V Ziline po zavedeni trolejbusov Dopravny podnik mesta Zilina obnovili.
V Banskej Bystrici zaviedli trolejbusy uz skor, bola to prva prevadzka na 750 V, kvoli vtedajsej dobe
sa dopravny podnik neobnovil. Az koncom roka 1996 vznikla mestska a.s. Mestska hromadna doprava Banska
Bystrica so sidlom v Kremnicke, ale dopravu zabezpecovala nadalej BBDS.
| rok | 1950 | 1960 | 1970 | 1979 |
| linky MHD | 2 | 13 | 18 | 29 |
| primestske linky | 21 | 46 | 74 | 85 |
| cestujuci v tis. | 524 | 12 475 | 32 331 | 42 900 |
Uz v rokoch 1935-37 bol pracovnikom Mestskej elektrarne vypracovany projekt trolejbusovej dopravy. Jednak v meste, ale aj
do Tajova, Micinu, Stare Hory a Jelenec. Pripadne az do Ruzomberka. Po technickej stranke vypracoval plan Siemens.
Trat mala viest z Radvanskej stanice na velku stanicu po nabrezi a cez namestie. Cez namestie mali trolejbusy premavat
na akumulator aby sa tam nemuseli davat troleje. Dalsie trate mali viest Lazovnou cez Kostiviarsku do Jakuba, ci z Uhliska
cez Striebornu na Tajov (Kremnicu). Napatie malo byt 500 V (ako BEUS), pre vonkajsie trate sa uvazovalo aj 1000 V.
Hoci vychadzal rentabilne, projekt nenasiel pochopenie u vedenia mesta. Oprasili ho v roku 1949. Od roku 1950 sa mali
s mestom zlucit niektore obce (Radvan, Kralova, Majer, Kostiviarska, Rudlova, Sasova a Kyncelova). S trolejbusmi
sa najprv uvazovalo na trati BB - Sliac - Zvolen a Kovacova. Akutna potreba MHD sa riesila nakupom 4 starsich autobusov.
Oslovilo sa niekolko DP v Cechach a na Morave, ale len DP hlavniho mesta Olomouce prisla priazniva odpoved. Ponukli
na odpredaj 4 autobusy Skoda 505, z toho 2 pre 43 osob v prevadzke (25335/1932 a 25189/1929) a 2 pre 32 osob odstavene,
prerobene na drevoplyn (25098/1928 a 25079/1928). Vyzadovali generalnu opravu. Nakoniec sa rozhodlo o nakupe 4 autobusov
Skoda 256D od CAD n.p. (cize CSAD) za rovnaku cenu 1 mil Sk (vratane GO).
1.5.1950 zacali Hostitelske zavody, komunalny podnik mesta Banska Bystrica, prevadzku na prvej linke MHD
Kralova (kupele) - Majer (Cintorin hrdinov). Linka premavala od 2:10 do 22:40 za jednotne cestovne 3 Kcs.
Uz vtedy sa ludia stazovali
na prestavku autobusov predobedom a vecer. Rok nato sa otvarala nova zeleznicna stanica, ktora si ziadala posilnenie dopravy.
V roku 1955 mala MHD 14 autobusov, spajali Kralovu, Radvan, Majer, Sasovu, Rudlovu, Jakub, Kyncelovu, Kostiviarsku a Novy Svet.
Dopravny podnik mesta Zilina bol zalozeny 26.4.1949, s ucinnostou od 1.1.1949, ale prevadzku zacal az od 28.10.1949. V roku 1985 mali projekt elektrifikacie MHD, ale prednost dostalo krajske mesto BB (co nam dodnes nevedia zabudnut !!!). Tak aspon prisposobili autobusovu dopravu neskorsiemu zavedeniu trolejbusov (autobusy na buducich trolejbusovych linkach). Od roku 1992 zacalo s vystavbou trolejbusovych trati mesto, kvoli zlemu stavu vozoveho parku tiez kupilo 12 autobusov, ktore tvorili zaklad obnoveneho DPMZ. V auguste 1993 prebehla delimitacia majetku a od 1.11.1993 vznikol DPMZ. O rok nato zacali premavat trolejbusy. Polovicu nakladov uhradil stat, zvysok vykrylo mesto. Vdaka usiliu mesta a pracovnikov DP je DPMZ jedna z najlepsich MHD na Slovensku (po Presove).
| rok | 1949 | 1960 | 1967 (pod CSAD) |
| linky MHD | 4 | 10 | 18 |
| vozidla | 5 | 36 ROM a RTO-M | 49 a 6 privesov |
| dlzka trati | 31 | 90,1 | 131,9 |
Dnes funguje MHD v 42 mestach cez SADky, v polovici krajskych miest je dopravny podnik MHD. Dopravny podnik Bratislava, Dopravny podnik mesta Zilina, DPM Presov a DPM Kosice.
| 1951 | 1952 | 1953 | 1954 | 1955 | 1956 | 1957 | 1958 | 1959 | 1960 | |
| osoby v mil | 1,9 | 2,5 | 2,4 | 3,0 | 3,5 | 4,6 | 4,9 | 5,5 | 6,2 | 7,1 |
| vozokm | 0,2 | 0,4 | 0,4 | 0,4 | 0,5 | 0,6 | 0,6 | 0,7 | 0,8 | 0,9 |
| pocet | 9 | 12 | 14 | 14 | 14 | 15 | 16 | 16 | 19 | 22 |
V rokoch prevadzkove udaje o autobusoch slovenskych DP v roku 1960
| BA | KE | PO | NR | ZI | MT | BB | |
| obyvatelia v tis. | 268,4 | 85,2 | 38 | 32,5 | 35,5 | 30 | 22 |
| - s okolim | 274,8 | 90 | 50 | 44,2 | 60,3 | 48 | 26,2 |
| osoby v mil | 127,1 | 38,96 | 13,63 | 12,97 | 11,91 | 6,5 | 7,06 |
| hybnost (cesty/osobu) | 463 | 432 | 273 | 347 | 197 | 137 | 156 |
| dlzka siete v km | 154,5 | 45 | 116,5 | 65,9 | 82,4 | 26,7 | 35,2 |
| hustota siete km/km2 | 1,06 | 3,38 | 4,2 | 0,87 | 0,55 | 0,56 | 1,16 |
| pocet stanic | 285 | 106 | 202 | 86 | 101 | 45 | 85 |
| priem. prep. vzd. | 3,6 | 3,4 | 3,4 | 5 | 4,8 | 3,8 | 4,1 |
| pocet nehod | 248 | 81 | 7 | 3 | 22 | 5 | 3 |
| BA | KE | PO | NR | ZI | MT | BB | |
| pocet liniek | 13 | 6 | 11 | 12 | 9 | 4 | 12 |
| dlzka liniek | 71,5 | 26 | 105 | 65,9 | 82,4 | 44 | 89,4 |
| pocet zastavok | 142 | 54 | 202 | 86 | 101 | 45 | 85 |
| osoby v mil | 21,3 | 5,0 | 13,63 | 12,97 | 11,91 | 6,5 | 7,06 |
| vozokm | 4,8 | 1,7 | 2,2 | 1,7 | 1,6 | 1,2 | 0,9 |
| priem. vzd. v centre | 0,53 | 0,583 | 0,35 | 0,4 | 0,42 | 0,402 | 0,351 |
| - mimo centra | 0,564 | 0,475 | 0,576 | 0,7 | 0,6 | 0,593 | 0,414 |
| pocet autobusov | 79 | 21 | 28 | 28 | 28 | 22 | 22 |
| pocet vlekov | 0 | 1 | 0 | 1 | 0 | 0 | 0 |
| vozy v spicke | 65 | 16 | 25 | 22+1 | 25 | 19 | 21 |
| - v sedle | 32 | 8 | 22 | 20 | 18 | 15 | 17 |
| priem. kapacita | 70,8 | 75+30 | 70 | 58+40 | 72,35 | 58 | 70,5 |
| prac. doba v h | 13 | 12,7 | 13,5 | 13,3 | 12,85 | 12,7 | 11,01 |
| rocny prebeh | 4 477 | 640 | 2 251 | 1 625 | 1 404 | 1 106 | 864,8 |
| - zvlastne jazdy | 325 | 106 | 99 | 100 | 170 | 74 | 83,6 |
| osoby na km | 4,4 | 6,7 | 6,1 | 7,5 | 7,54 | 5,91 | 7,2 |
| osoby na linku | 20 727 | 4 737 | 13 562 | 12 946 | 11 791 | 6 548 | 7 002 |
| cestovna rychlost | 18,1 | 18 | 24,7 | 15,5 | 21 | 18 | 21,3 |
| obezna rychlost | 16,3 | 12 | 18,9 | 14,3 | 17 | 15,5 | 11,8 |
| BA | KE | PO | NR | ZI | MT | BB | |
| prijem na osobu | 0,578 | 0,546 | 0,637 | 0,525 | 0,562 | 0,666 | 0,571 |
| prijem na km | 2,56 | 3,69 | 3,85 | 3,95 | 4,242 | 3,94 | 4,25 |
| naklad na osobu | 0,83 | 0,615 | 0,546 | 0,51 | 0,469 | 0,61 | 0,572 |
| naklad na km | 3,67 | 3,71 | 3,31 | 3,84 | 3,72 | 3,42 | 4,26 |
| naklad/vynos | 1,43 | 1,188 | 0,857 | 0,97 | 0,834 | 0,859 | 1,002 |
| naklad/vynos | |||||||
| na osobu | na vozokm | vlakokm | na osobu | na vozokm | na vlakokm | naklad/vynos | |
| trolejbusy BA | 0,568 | 4,41 | 4,41 | 0,49 | 4,27 | 4,27 | 0,97 |
| elektricky BA | 0,451 | 4,09 | 6,91 | 0,37 | 3,39 | 5,72 | 0,83 |
| elektricky KE | 0,345 | 3,53 | 4,74 | 0,344 | 3,42 | 4,6 | 1,017 |
Podla veku pouzivali ceskoslovenske DP 391 novych a 1082 starsich trakcnych elektriciek (1247 vlecnych), 208 novych a 464 starsich trolejbusov (25 vlekov) a 250/632 autobusov. Priemerny rocny prebeh vozidiel bol 53 500 km pre elektricky, 46 800 km pre trolejbusy a 52 800 km pre autobusy (rast z 43 860 km v roku 1953 a 49 864 v roku 1955). Priemerna kapacita bola 70 miest bez ohladu na trakciu.
Do roku 1989 boli vsade len Karosy a Ikarusy. Vtedy este vsetky v dobrom stave, az na socialisticku udrzbu. Neskor sa to spestrilo. Medzi klbove autobusy vstupila Karosa a zacali sa dovazat aj TAMbusy. Kazdy podnik si to riesil po svojom. Bratislava sa vrhla na TrAMbusy. Pokus s montazou v Ustrednych dielnach nevysiel. V Kosiciach si zas dovazali a vyrabali Ikarusy. Fabriku Ikarus v roku 1996 zachranila Bratislava ked zakupila 100 vozov rady 400. Zilina sa pre zmenu rozhodla pre Karosu. Suboj znaciek panuje aj v oblasti transparentov a informacnych systemov medzi BUSE Blansko, R&G Mielec a Emtest Zilina. Na BUSE funguje DPB a DPMK, na R&G zas DPMP a DPMZ. Emtest kraluje u SADiek. Len MHD Nitra zaviedlo R&G (prve Mercedesy maju transparenty Brose) a MHD BB nakupovali do novych vozidiel transparenty BUSE. Posledna dodavka pre bystricu uz ma len Emtest.