Slovenská autobusová doprava

hlavná stránka, história ČSAD, SAD BB, podniky SAD, dotácie, hospodárske výsledky, zdroje a odkazy, privatizácia podnikov SAD.

Historia autobusovej dopravy na strednom Slovensku

Pre vacsinu slovenskych miest sa vznik verejnej dopravy datuje za prvej republiky.

zaciatokkoniecdlzkamajitelautobus spojekoncesia
MotyckyB. Bystrica
Masarykovo nam.
19,2 km Rudolf Stubna, Motyckynakladny FIAT, 1 900 kg, 14 miest 11928
Ruzomberok ZSTB. Bystrica
Masarykovo nám.
55,0 km Fatra, RuzomberokSkoda 114, 1 800 kg, 7+1 miest 11923
Stare HoryB. Bystrica
Masarykovo nam.
14,0 km Antonia Mlelotova, Stare Horynakladný Movel 125, 1 420 kg, 8 miest 11928
Stare HoryB. Bystrica
Masarykovo nám.
14,0 km Anton Gargulak, Stare HoryPraga, 1 127 kg, 8 miest 11928
Banska Stiavnica
banske riaditelstvo
Nemce25,1 km Jozef Bargar, B. Stiavnicaautobus, 1 800 kg, 12 miest 21928
Tisovec
namestie
Poprad
nadrazie
71,0 km Ondrej Trnavsky, Tisovec
J. Cuninka
Chevrolet, 1 500 kg, 16+8 miest 21928
Cierny BalogBrezno9,7 km Stefan Michalik, Cierny Balogautobus, 1 920 kg, 12 miest 4-
Velka Slatina
zel. zastavka
Ocova5,0 km Jan Krnac, KrivanChevrolet, 1 500 kg, 14 miest 3-
Krivan
zel. stanica
Hrinova11,8 km Matus Kurcik, Det. Huta
Ondrej Ziak, Hrinova
Praga Alfa, 1 500 kg, 14 miest 3-
Detva
zel. zastavka
Detva
namestie
3,3 km Pavel Hanuska, DetvaChevrolet, 1 403 kg, 14 miest 3-
Zvolen, Nam. Slobody
Grand hotel
Zvolen
zel. stanica
2,0 km Jozef Bradac, ZvolenChevrolet, 1 440 kg, 12 miest 61928
Zvolen, Nam. Slobody
Grand hotel
Kovacova
kupele
6,0 km Jozef Bradac, ZvolenChevrolet, 1 440 kg, 12 miest 21928

Zaklad tvorili zeleznicne trate, autobusova doprava sa rozvijala pomaly. Ceskoslovenske statne drahy (CSD) vybudovali ako doplnok k vlakom svoje autospravy, ktore zabezpecovali autobusovu a nakladnu cestnu dopravu. Slovenska Autosprava mala sidlo v Bratislave. V ramci podnikania jazdili aj sukromni koncesovani dopravcovia.
V roku 1938 vznikla prevadzka autospravy vo Zvolene. S vozovnami BB, Lucenec a Krivan mala 3 nakladne vozy Greistift a 5 autobusov Skoda 306 a 404. Autobusy jazdili na 3 linkach: Pliesovce - Modry Kamen, Krivan - Kokava a Banska Bystrica - Tajov. V roku 1946 jazdila Bystrica do Ruzomberka, na Stare Hory a z Lubietovej na Sajby. Neskor pribudli Donovaly a Brezno. Sukromnici jazdili do Sliacov, Jelenca, Lubietovej a na Kordiky.

Poverenik dopravy a verejnych prac vydal 1.5.1946 rozhodnutie o Organizacii statnej automobilovej dopravy na Slovensku. Na cele stali Ustredna sprava statnej automobilovej dopravy na Slovensku a oblastne riaditelstvo zeleznic pod ktore podliehali spravy automobilovej prevadzky (autospravy) v Bratislave, Piestanoch, Zvolene, Strbe, Kosiciach a Michalovciach, pod ne zas garaze a opravovne. Spolu bolo 40 garazi a 17 autostanic.
Po vojne bola znicena hlavne zeleznicna infrastruktura. Vozovy park bol zastarany a velmi rozmanity. Na osobnu dopravu sa vyuzivali aj upravene nakladne auta. Pre nedostatok nahradnych dielov sa tieto nahradzali dielmi z vyradenych vozidiel inych znaciek.

Prisiel rok 1948 a s nim paragraf 148 komunistickej ustavy podla ktoreho moze byt pravidelna cestna doprava len narodnym majetkom.
"Pri budovani verejnej cestnej dopravy sa vyuzivali skusenosti prvej krajiny socializmu - Sovietskeho zvazu."

V okrese vykonavali pravidelnu dopravu tito sukromni dopravcovia:
menobydliskotratvozidlo
Maria JancikovaLubietovaLubietova - zel. stanicaS-BB 330
S-BB 302
Julius DonovalB. BystricaBB - KovacovaS-BB 301
bez povolenia a koncesie:
Vendelin CunderlikD. JelenecD. Jelenec - BBS-BB 300
Anton ChladnyStare HoryStare Hory - BBS-BB 504

Podla zakona 311/1948 Zb. o narodnych dopravnych podnikoch z 22.12.1948 vznikla od 1.1.1949 Ceskoslovenska automobilova doprava n.p.. Cinnost mohla zacat od 1.7.1949 delimitaciou autosprav CSD a priclenenim znarodnenych dopravcov.
Podnik CSAD sidlil v Prahe, Slovensko malo na starosti Oblastne riaditelstvo Bratislava. Budovanie podniku trvalo do konca roku 1949. Na strednom Slovensku bolo k dispozicii 95 autobusov a 64 nakladnych aut, hlavne trofejnych (znarodnenych). Vyvoj si vyziadal pruznejsie riadenie. Vladnym nariadenim c. 34/1952 Zb. o organizacii dopravy sa zriadilo 19 krajskych narodnych podnikov, na Slovensku v sidlach krajov v Bratislave, Nitre, Kosiciach, Presove, na strednom Slovensku mali Zilina a Banska Bystrica vo svojich dopravnych zavodoch 399 autobusov na 218 linkach a 460 nakladnych automobilov. Metodicky ich dalej riadila hlavna sprava pri Poverenictve dopravy v Bratislave. Tu zrusili v roku 1956 a riadenie preslo na KNV. Do roku 1960. V novom Stredoslovenskom kraji si okresne podniky riadili ONV. Krajske dopravne stredisko nezvladalo svoju ulohu koordinacie a od 1.4.1963 vznikli opat krajske podniky v Bratislave (14 DZ a 15 prevadzkarni), Banskej Bystrici (12 DZ a 28 prevadzkarni) a Kosiciach (13 DZ a 14 prevadzkarni).

Tu je vyvoj vykonov CSAD v kraji:
rok1949195419551959196419651969197019741979
pocet autobusovych trati59256285363490607521616666707
dlzka trati v km16627127751811 16415 74317 44424 73029 77035 71838 769
pocet cestujucich v tis.3 779-76 949---216 677248 300730*318 400
*pocet cestujucich denne na 1310 autobusoch a 342 privesoch

V roku 1979 mal podnik pekne plany. Mnohe su aktualne aj dnes. Chcel sa perspektivne zamerat o.i. :
- na skvalitnovanie osobnej dopravy, a to jednak doplnovanim a obnovou parku autobusov, jej spravidelnovanim a odstranovanim poruchovosti na tratiach
- vo zvysenej miere sa bude presadzovat kultura cestovania a v spolupraci s narodnymi vybormi riesit budovanie autobusovych nastupist a vacsich cakarni a pristreskov. Dokladnu pripravu vystavby autobusoveho nastupista v Banskej Bystrici.
- dalej rozsirovat mechanizaciu vybavovania cestujucich a zavadzat bezhotovostny styk v mestskych dopravach. Vychovou posobit na personal a tak zlepsovat jeho pracu, spravanie a vystupovanie voci cestujucim
.

Technicka uroven dopravnych prostriedkov sa zlepsovala a v sucasnosti (1979) ma podnik CSAD v prevadzke vozidla s vysokou technickou urovnou domacej aj zahranicnej vyroby. Zlepsila sa ich kapacita, rychlost az nad 100 km/h, vykony motorov nad 200 PS, znizila sa vonkajsia hlucnost na 92 dB ...

MHD zabezpecovali dopravne podniky v BB, Zvolene, Martine a Ziline. V roku 1962 presiel Dopravny podnik mesta Banska Bystrica do CSAD. Podobne to bolo aj s ostatnymi MHD v kraji. Nove MHD v ramci DZ CSAD vznikli v roku 1977 v Prievidzi, v roku 1978 v Lucenci a Povazskej Bystrici. Dnes SADky zabezpecuju MHD v 42 mestach a Banskej Bystrici. V Bratislave, Ziline, Kosiciach a Presove je samostatny dopravny podnik MHD.

Ak je niekto nespokojny s platom, v doprave boli priemerne zarobky nasledovne: v roku 1950 1326 Kcs, v roku 1960 1380 Kcs, v roku 1963 1573 Kcs, v roku 1970 2135 Kcs, v roku 1973 2306 Kcs a v roku 1980 uz 2689 Kcs.
Tyzdenny pracovny cas bol povodne 48 hodin. V roku 1956 sa skratil o 2 hodiny v sobotu na 46. Od roku 1966 sa pracovalo kazdu 2. sobotu, takze pracovny cas dosiahol 44 hodin tyzdenne. V septembri 1968 okrem ruskych osloboditelov panoval vo vsetkych prevadzkach aj 5-dnovy pracovny tyzden.

V roku 1989 sa zmenila pravna subjektivita podnikov CSAD na štatny podnik. Dopravne zavody sa zmenili na odstepne, skratka OZ. Zakladatelom bol Krajsky narodny vybor. Od 1.7.1990 zalozil CSAD Dolny Kubin. Rozhodnutim Ministerstva vnutra SR bol zalozeny CSAD Zilina s.p. od 29.3.1991. Podla zakona 298/1991 Zb. presli od 19.11.1991 prava a povinnosti zakladatela z ministierstiev vnutra a hospodarstva na Ministerstvo dopravy dopravy a spojov Slovenskej republiky. Na zaklade rozhodnutia ministra dopravy c. 85/93 z 8.12.1993 doslo k likvidacii jednotlivych krajskych podnikov a k 31.12.1993 boli vytvorene samostatne podniky SAD (Slovenska autobusova doprava) a NAD (nakladna automobilova doprava). Osobna doprava je dalej riadena prostrednictvom krajskych uradov. V roku 1994 sa sprivatizovala nakladna doprava. Len SAD Skalica a Stara Lubovna sa skusobne sprivatizovali. SAD skalica ako najmensiu SAD predali vratane nakladnej dopravy manazmentu podniku, v Starej Lubovni zas len osobnu dopravu. V roku 1999 doslo k opatovnemu zluceniu SAD do 17 podnikov ako priprava na transformaciu a privatizaciu.

Struktura podnikov CSAD
OZsidlo
CSAD Bratislava s.p.
801Bratislava
802Bratislava
803Dunajska Streda
804Galanta
805Komarno
806Levice
807Nitra
808Nove Zamky
809Senica
810Topolcany
811Trencin
812Nove Mesto nad Vahom
813Piestany
814Trnava
815Skalica
816Banovce nad Bebravou
817Hlohovec
818Malacky
820Bratislava
821Pezinok
822Senec
823Zlate Moravce
824Vrable
891Technicko-zasobovaci zavod Trnava
892Zavod vypoctovej techniky a sluzieb Bratislava
893Zavod vystavby Bratislava
CSAD Banska Bystrica s.p.
DZ 901Banska Bystrica
DZ 902Cadca
DZ 903Dolny Kubin
DZ 904Liptovsky Mikulas
DZ 905Lucenec
DZ 906Martin
DZ 907Povazska Bystrica
DZ 908Prievidza
DZ 909Rimavska Sobota
DZ 910Zvolen
DZ 911Ziar nad Hronom
DZ 912Zilina
DZ 913Modry Kamen
DZ 914Ruzomberok
DZ 915Ilava
DZ 916Detva
DZ 917Brezno
DZ 918Krupina
DZ 919Turzovka
DZ 920Puchov
DZ 921Kysucke Nove Mesto
941zavod stavebnomontaznych prac
951zavod sprostredkovatelsko-poredenskoobchodnych cinnosti
961zavod vypoctovych a elektronickych sluzieb
991technicky a zasobovaci zavod Zilina
CSAD Kosice s.p.
1001Bardejov
1002Humenne
1003Kosice
1005Michalovce
1006Poprad
1007Presov
1008Roznava
1009Spisska Nova Ves
1010Trebisov
1011Vranov nad Toplou
1012Stara Lubovna
1013Svidnik
1014Kezmarok
1015Lipany
1016Kralovsky Chlmec
1091Presov
1093Levoca
zdroj: obchodny register


hlavna stranka, KP, Kamisoft, o mne, SiR, chaos, doprava, fotografie (photos), MTB, kniha, internet (links), o stranke, odkazovka.