Prehľad a technické údaje o autobusoch TAM BUS Maribor, SLO
TAM B3 075 CS
TAM 260 A 119
V roku 1942 bol v Maribore založený podnik Tovarna letalskih delov na výrobu súčiastok do lietadiel Messerschmidt.
Fabriku znárodnil Tito v roku 1947. Preorientovala sa na výrobu nákladných automobilov, o čom svedčil aj názov Tovarna avtomobilov Maribor.
Prvý typ bol TAM Pionir v licencii Praga RN. Vodou chladený 52 kW benzínový motor poháňal
aj prvý autobus TAM PB 56. V roku 1957 bola kúpená licencia Klöckner-Humbolt-Deutz (KHD)
na montáž automobilov a vzduchom chladených motorov.
V roku 1961 fabrika zmenila názov na Tovarna automobilov in Motorjev Maribor (TAM).
Ako prvý autobus v tomto období vznikol minibus TAM 75 A 5 a TAM 75 A 6 pre 16 cestujúcich. Nasledoval 31 miestny TAM 130 A 8, neskôr kompletná paleta mestských, prímestských a diaľkových autobusov.
Ďalší výrobca autobusov je FAP Famos Belehrad (Fabrika motora Priboj, Famos Sarajevo). Využíval
licenciu Saurer a ZF. V spolupráci s Autokaroserija Zagreb a Ikarus Zemun ponúkali paletu autobusov
pod značkami Sanos, Dubrava a Ikarus Zemun. V roku 1970 FAP Famos začal spoluprácu s Mercedesom. Pri výrobe autobusov sa využívala hlavne licencia Mercedes.
TAM BUS na Slovensku
TAM 272 A 180 M
TAM 232 A 116 M
Po rozdelení Juhoslávie spolupracoval TAM BUS s Avtomontaža Ľubľana. Avtomontaža vyrábala licenčné autobusy na podvozkoch MAN a Mercedes-Benz. Karoséria pre TAM vychádzala z autobusov MAN SL 202 / SG 242. Ako prvý bol na Slovensko dodaný TAM 260 A 180 M. Prvé číslo znamená výkon motora v koňoch, druhé číslo určuje dĺžku. Posledné písmeno udáva určenie, M - mestský. V roku 1993 vznikol projekt spoločného podniku mesta Bratislava, DPB a TAM BUS. Optimistický plán nevyšiel a po krachu slovinskej firmy TAM skončil aj projekt výroby na Slovensku.
TAM 260 sa odlišuje vzduchom chladeným 8 valcovým motorom v licencii Deutz KHD 8. Vzduchom chladený motor, umiestnený vpredu má aj minibus TAM 112 A 70. Začiatkom 90-tych rokov sa vyvýjal nový minibus B3 075. Má vodou chladený motor umiestnený vzadu. Mestská verzia je označená CS, linková TS a zájazdová TL.
TAM
122 A 70
B3 075 CS
232 A 116 M
260 A 180 M
272 A 180 M
rozmery
dĺžka
7 060 mm
7 460 mm
11 598 mm
17 905 mm
šírka
2 270 mm
2 500 mm
výška
2 980 mm
2 800 mm
3 020 mm
úroveň podlahy
890 mm
motor
typ
KHD BF 4L 913 C
MB DB OM 364 LA
MAN D 0826 LOH 07
TAM F8L 413F
MAN D 0826 LOH 08
objem
4 086 cm3
3 972 cm3
6 871 cm3
12 763 cm3
6 871 cm3
výkon
92 kW / 2 500 ot.
102 kW / 2 400 ot.
169 kW / 2 400 ot.
188 kW / 2 500 ot.
199 kW / 2 500 ot.
krútiaci moment
421 Nm / 1 650 ot.
430 Nm / 1 300 - 1 800 ot.
820 Nm / 1 500 ot.
860 Nm / 1 600 ot.
1 000 Nm
prevodovka
typ
TAM Z5-35 S
ZF S5 - 42
Voith D851
mechanická
automatická
prevody
5+1
3+1
maximálna rýchlosť
111 km/h
125 km/h
73,4 km/h
71,5 km/h
počet miest
na sedenie
21
14
31
41
na státie
0
28
69
139
spolu
21
42
100
180
V Banskej Bystrici mesto kúpilo jeden TAM 272 A 180 M za 250 000 DEM. Tento autobus dojazdil ako posledný 23.1.2011 v Bratislave. V Bratislave jazdili aj TAM 260 A 180 M a krátke TAM 232 A 116 M.
V Banskej Bystrici rovnako jazdil prototyp B3 075 CS a dva TAM 122 A 70, jeden v MHD a druhý len na zájazdoch.
TVM Marbus
Po krachu spoločnosti TAM výroba autobusov pokračovala v M.P.P. Vozila (Mariborski Program Prestrukturiranja), v roku 2001 pretransformovaná na Tovarnu Vozil Maribor (TVM).
TVM produkoval minibusy Marbus B3 090, B4 080 a ďalšie vozidlá. Aj táto firma sa v roku 2011 dostala do konkurzu.
TAM DuraBus
V apríli 2013 oficiálne obnovil výrobu nový podnik TAM DuraBus s pomocou čínskeho investora CHTC a holandskej spoločnosti DuraBus.
V konkurze noví majitelia kúpili nedokončené autobusy a materiál, plánujú ďalej investovať.
