Medzi vojnami, okrem niekoľkých vyrobených kusov, nemalo Bulharsko výrobcu úžitkových automobilov.
Po druhej svetovej vojne pokrývalo svoje potreby dovozom v rámci RVHP - hlavne z ČSSR a ZSSR.
Ešte aj po roku 2000 tak pri nákladných autách prevládali GAZy a LIAZy.
Kvôli nedostatočnej výrobnej kapacite týchto výrobcov bolo rozhodnuté postupne vybudovať výrobu aj doma v Bulharsku.
Madara Šumen, BG
V Madare sa pôvodne vyrábali traktory. V roku 1967 sa začalo s výrobou nákladných áut GAZ 52 a 53 A.
V roku 1970 sa rozbehla aj montáž automobilov LIAZ radu RT a MT. Postupne sa rozširoval počet dielov vyrábaných v Bulharsku. Hlavne predné a zadné nápravy. Pre malý rad Madara 200 na podvozku Avia sa dodávali motory v licencii Perkins. Použitý bol tiež v originálnom minibuse Madara 5M. Zo spolupráce s Steyer-Daimler-Puch pri vývoji motorov vyšiel minibus Citycar (Sredec 75).
Chavdar Botevgrad, BG
Chavdar 11 G 5 po GO
Chavdar 5 S
Chavdar B 13-20
Chavdar 131
modernizovaný Chavdar 11G5 Kenta
Chavdar 11 M 3
Chavdar 11 M 4
minibus Chavdar LC 51
mestský kĺbový Chavdar 141
trolejbus Tramkar Chavdar
V Botevgrade boli v rokoch 1925 a 1927 založené dielne na výrobu autobusových karosérií. Po
znárodnení v roku 1947 sa tam vyrábali karosérie na podvozkoch GAZ, Csepel, ale najmä Škoda 706 RO, resp. neskôr RTO. V roku 1957 dostala fabrika názov Chavdar podľa partizánskej skupiny.
Až do 60-tych rokov sa karoséria podobala Škode 706 RO. Neskôr sa zmenilo predné čelo a zväčšili
okná. Dôležitým krokom bolo prevzatie licencie Kaessbohrer v roku 1968. Výsledkom bola zmena karosérií.
Prvým typom bol primestský autobus Chavdar 11 M 3. Rovnako ako mestský 11 G 5 (32+50 miest)
bol stále na podvozku Škoda 706 RTO.
V roku 1976 nasledoval prvý samonosný autobus 11 M 4.
Od neho sa odvodil 6,5 m minibus Chavdar 5S s náhonom 4x4, 9 m typ Chavdar 9 M 1 a tiež 12 metrová verzia 11 M 4, cize 12 M.
11 metrové autobusy boli rozšírené aj po roku 2000 a jazdili vo väčšine bulharských miest, resp. medzi nimi. Ich životnosť sa predĺžovala buď generálnymi opravami ako 11 G 5 vo varne, alebo rozsiahlejšou modernizáciou typu 11G5 Kenta. Kenta je pôvodne opravárenská firma, neskôr vyrábala aj autobusy na báze Chavdaru. Po krachu Chavdaru predstavili napr. model Kenta 11M4G.
Zlom vo vývoji mestských autobusov nastal v roku 1980. Bol predstavený typ 11 G 6.
Podlahová skupina pochádza z Autobuzul Bukurešť, motor je Rába a na želanie automatická prevodovka Praga.
V roku 1982 sa tento typ mierne zmenil na B 13-20.
Od neho je odvodený kĺbový autobus B 14-20 a trolejbusy (T 13-30, resp. T 14-30).
Aj u nás je veľmi dobre známy minibus Chavdar LC 51 s motorom a na podvozku Avia A 31.
V roku 1983 bola podpísaná licenčná zmluva so Steyer-Daimler-Puch na výrobu autobusov v prevedení mestskom, prímestskom a kĺbovom. Výroba prebiehala v 90-tych rokoch. Označené sú Chavdar 131 a Chavdar 141.
Majú automatickú prevodovku a motor MAN. Na báze typu 131 bol vyrobený aj trolejbus Tramkar Chavdar, jazdil v Sofii pod číslom 2525. Výrobca Chavdar skončil krachom v roku 1999.
