Autobusy Karosa od Sodomku po sucasnost

Prechodca Karosy - Sodomkova tovaren 1895 az 1948
Skoda 706 RO 1947 az 1957
Karosa B 40 1954 az 1962
Tatra 500 HB od 1954
Skoda 706 RTO 1956 az 1974*
Skoda S11 1965 az 1981 - SM 11, SL 11, SD 11, prives LP 30, SM 16,5.
rad 700 1982 az 1996 (1999*) - B 731-2, C 734, LC 735, B 741.
rad 900 1996 az 1998 (2003*)- B 931-2, C 934-5, LC 936, B 941, C 943.
rad 900E 1999 az 2001
rad 950 2001 az 2006 B 951-2, C 954-5, B 961, LC 956, Axer, Recreo.
Citybus 1996 az 2005, Citelis 2005 az 2006
ostatne, Karosa CNG
Irisbus: Ares, Iliade 2002 - 2006.
Irisbus od roku 2007.
Zdroje a odkazy.
Den otvorenych dveri v Karose 21.9.2002
*vyroba pokracovala dalej pre cudzie trhy

Skoda 706 RTO

RTO predstavili v roku 1956, ma podvozok LIAZ (Liberecke automobilove zavody) a novy motor radu RT. Na zaciatku existovali 2 navrhy karoserie. Jeden od Karosy (co sa zrealizoval) a jeden od Liazu. Navrh LIAZu vychadzal z nakladneho auta LIAZ 706 RT. Od navrhu Karosy sa lisil prednym celom, blatnikmi a pod.

RTO ponukali v prevedeniach LUX [obr], CAR, MTZ [obr] a neskor MEX. Okrem toho sa vyrabali rozne modifikacie a specialne nadstavby ako stahovaci voz, pojazdna predajna a podobne.

Karoseria

Uzavreta bezkapotova celokovova karoseria pozdvozkoveho typu je ulozena na rame na vulkanizovanych gumenych blokoch. Okrem designu sa oproti RO zmenila aj vyrobna technologia. Znizila sa pracnost, zvysila presnost a rychlost vyroby. Pri montazi sa osobitne skladala horna a spodna cast, ktore sa na konci spojili. Ocelove plechy boli prinitovane, alebo prisroubovane ku kostre. Pozdlzne spoje prekryva hlinikova lista. Predne a zadne celo je zaoblene s delenymi panoramatickymi oknami. Predne svetla su zapustene, hmlovky su umiestnene pred prednym naraznikom. Smerovky sa nachadzaju na prednom cele a v prvej tretine karoserie. Na zadnom cele su kombinovane svetla zadne, brzdove a smerovky. Uprostred pod zadnym naraznikom je svetlo spiatocky.
Kurenie priestoru vodica je teplovodne od motora, pre cestujucich naftove kurenie Autobrzdy umiestnene pod podlahou v lavej casti. Vetranie zabezpecuju 4 stropne ventilatory, vyklopne casti okien a vetraky ovladane z miesta vodica. Nahradne koleso je umiestnene vodorovne v zadnej casti vozidla.

Ram je modifikovany pre jednotlive verzie, ale jeho koncepcia zodpoveda nakladnym automobilom. Jednotlive verzie maju iny staly prevod v zadnej naprave. Dlzka karoserie je 10 810 mm, sirka 2 500 mm, minimalna svetla vyska 260 mm a priemer otacania 22 m. Objem priestoru pre cestujucich je 32 m3.

Dialkova verzia LUX ma bohatsie presklenie, vysku 2 980 mm, jedny mechanicke (buchacie) dvere, pohotovostnu hmotnost 8 950 kg, resp. 12 800 kg a kapacitu 38 miest na sedenie plus vodic. Sedadla su usporiadane samostatne po paroch. Maju vankuse perovane ocelovymi pruzinami, laktove opierky, sklapacie operadla, vyvysene s podhlavnikom. V zadnej casti sedadiel je popolnik a sietka na veci. Sedadla a bocne steny su makko calunene umelou kozou PVC, v spodnej casti steny je proti okopavaniu lesteny hlinikovy plech. Vsetky okna maju zhrnovacie zaclonky. Povolena vaha privesu bola 1 500 kg.

Linkova verzia CAR ma vysku 3 180 mm, jedny skladacie elektropneumaticky ovladane dvere, pohotovostnu hmotnost 8 700 kg a celkovu hmotnost 14 400 kg. Kapacita je 41+2 miest na sedenie a 30 na statie. Dvojsedadla su umiestnene po oboch stranach, pri vodicovi je 1 sedadlo, vzadu 5. Su trubkovej konstrukcie, makko calunene umelou kozou PVC. V strednej ulicke je mozne umiestnit 7 nudzovych sedadiel. Nad sedadlami su odkladacie trubkove nosice vypletane sietkou. Na streche je trubkova zahradka pristupna rebrikom. Povolena vaha privesu bola 7 000 kg.

Mestska verzia MTZ (mestsky tuzemsky?) ma vysku 2 900 mm, dvojicu dvojkridlovych skladacich, elektropneumaticky ovladanych, dveri, pohotovostnu hmotnost 8 590 kg a celkovu hmotnost 14 400 kg. Kapacita je 20+2 miest na sedenie a 58 na statie. Za vodicom ciastocna presklena medzistena so zhrnovacou zaclonkou. Bocne steny su oblozene umakartom, strop je tapetovany umelou kozou. V zadnej casti bol priestor pre sprievodcu, pri samoobsluznej prevadzke bol strojcek na listky nad motorom. Povolena vaha privesu bola 7 000 kg.

MEX/Jelcz (mestsky exportny) ma rozmery 10870 x 2500 x 2900, dvere siroke 1000 mm, prvy schod vo vyske 380 mm, vyska podlahy 930 mm.

Motor a prevodovka

RTO pohana motor Skoda 706 OHV, radovy 6 valec (125 x 160 mm), vodou chladeny s priamym vstrekovanim objemu 11 781 cm3. Maximalny vykon dosahuje 117,8 kW pri 1900 otackach, krutiaci moment 700 Nm pri 1200 ot. Kompresny pomer je 16,5. Maximalne prevadzkove otacky su 1900, trvaly vykon ma hodnotu 112 k pri 1750 ot. Objem chladiacej kvapaliny bol 45 l a nadrze 175l, v prevedeni LUX 350 l. V pripade niektorych serii bol maximalny vykon 108 kW, krutiaci moment 686 Nm pri rovnakych otackach.

5 stupnova prevodovka ma jednotlive prevody 7,64 - 4,62 - 2,6 - 1,59 - 1,0, spiatocka 7,0. Staly prevod je pri LUX 4,42, CAR 4,87, MTZ 5,62, normovana spotreba sa udavala 22, 25 a 28 l/100 km, maximalna rychlost 85, 75 a 65 km/h.
Maximalna stupavost MTZ na jednotlivych prevodoch (pri rychlosti) bola 35,8% (5,46 km/h) - 20,7 (9,1) - 10,2 (16,1) - 5,5 (26,1) - 3,0% (41,7 km/h).

Interval vymeny motoroveho oleja bol stanoveny na 4 000 km, prevodovkoveho 20 000 km.
Riadenie bolo vybavene pneumatickym posilovacom. Ked vodic nevladal keruvat, musel zastat, popridavat plyn aby natlakoval vzduch a mohol ist dalej :). Spojka je jednokotucova, nesynchronna.

Ostatni vyrobcovia

Karosa n.p. patrila do odboroveho podniku LIAZ Jablonec nad Nisou. Do roku 1971sa v nej vyrobilo celkom 14 451 kusov

Statni vyrobna autodilu (neskor LIAZ), zavod Holysov, spociatku robila generalne opravy vozidiel Skoda 706 R a 706 RO ako 706 RTO - P. Kedze sa uz diely pre RO nevyrabali, na podvozok RO sa montovala upravena karoseria RTO. Podobne sa vymienal aj motor za RTO. Od roku 1967 uz, kvoli trvalemu nedostatku vozidiel, v Holysove prebiehala vyroba autobusov RTO na podvozku LIAZ Mnichovo Hradiste. Tento uspesny autobus sa v CSSR vyrabal do roku 1974

Jelzianske zaklady samochodowe - Jelcz/k Olawy, cize Jelcz zacal licencnu vyrobu v roku 1960. Okrem normalnej mal aj vlastne verzie. Vyrabal autobus s automatickou prevodovkou aj klbovy autobus, ci vyhliadkovy bez strechy. V Polsku vyroba pokracovala aj po skonceni vyroby v Holysove.

V Bulharsku sa uz od roku 1952 vyrabali autobusy Chavdar na podvozku Skoda. V roku 1968 predstavili v Botevgrade mestsky autobus Chavdar 11G5. Od RTO MTZ sa lisi len prednou maskou, typickou pre Chavdar. Rovnaku prednu masku ma aj primestsky Chavdar v licencii MAN. Tieto vozidla sa vyrabali az do padu komunizmu, v 90-tych rokoch este prechadzaju GO.

RTO sa zachovali do 80-tych rokov, hlavne na zajazdovu dopravu, v bystrickej MHD jazdili s privesmi este koncom 70-tych rokov.

Prototypy

V Skode sa dostali len do stadia prototypov.
V roku 1956 sa vyrobil prototyp stredneho samonosneho autobusu SB 9, v roku 1958 mestsky SB III a SB LUX IV. Prototyp klbovej verzie RTO-K z roku 1960 sa nevyrabal, lebo dopravcovia preferovali privesy Karosa D4, neskor B40 a kym skoncili testy prototypu, uz sa pripravoval novy autobus Skoda 11. K dialkovemu autobusu patri aj klimatizacia, predstavili ju v roku 1961. Zaujimavostou je automaticka prevodovka. V roku 1961 sa zacal vyvoj mestskeho autobusu. Praga, ktora koncila s vyrobou V3S, sa zacala specializovat na prevodovky. Prvou bola automaticka prevodovka Praga 2M70. Testovala sa na autobusoch Skoda 706 RTO MTZ. Automat bol umiestneny najprv vedla klasickej prevodovky, neskor za nou. Po overeni sa prevodovka montovala do novych SM 11 a aj Ikarusov 280. V roku 1968 vznikol v LIAZe Holysov prototyp SVA SAP 11/RTO. SAP znamena samonosny autobusovy podvozok. Okrem ineho mal lezaty motor vpredu (ML 630), ine pruzenie a prestavitelne mnozstvo sedaciek (46 - 58). Navrh sa samozrejme nerealizoval.

Prives PO-1E

Miesto zastaraneho privesu Karosa B40 sa pripravoval novsi model B 50, ktory by zvysil pohodlie, kapacitu a zosuladil by design s autobusmi RTO, ktore sa pouzivali na tahanie. Nakoniec padlo rozhodnutie presunut vyrobu do Jelczu. Na rebrinovy ram podvozku sa z dovodu unifikacie vzhladu a dielov pouzili casti z RTO [obr].

Karoseria ma rozmery 6 924 x 2 500 x 2 900, s ojom (1 435 mm) dosahuje dlzku 8 409 mm. Pohotovostna hmotnost je 3 640 kg, celkova 6 845 kg. Razvor naprav 3 700 mm, rozchod naprav 1 910 mm vpredu a 1 745 mm vzadu. Minimalna svetla vyska je 250 mm, vnutorna svetla vyska 1 900, sirka dveri 900 mm, priemer otacania 18 m.
Dvojmiestne sedadla su uz umiestnene priecne, kapacita je 31 miest na sedenie a 12 na statie. Interier je podobny ako v RTO, naftove kurenie Autobrzdy je umiestnene pod podlahou, rozvod tepleho vzduchu je vedeny kanalom na lavej strane.

Na obe napravy posobi prevadzkova vzduchova brzda, parkovacia brzda bola mechanicka. Maximalna povolena rychlost je 60 km/h.

hlavna stranka, KP, Kamisoft, o mne, SiR, chaos, doprava, fotografie (photos), MTB, kniha, internet (links), o stranke, odkazovka.