|
Prechodca Karosy - Sodomkova tovaren 1895 az 1948 Skoda 706 RO 1947 az 1957 Karosa B 40 1954 az 1962 Tatra 500 HB od 1954 Skoda 706 RTO 1956 az 1974* Skoda S11 1965 az 1981 - SM 11, SL 11, SD 11, prives LP 30, SM 16,5. rad 700 1982 az 1996 (1999*) - B 731-2, C 734, LC 735, B 741. rad 900 1996 az 1998 (2003*)- B 931-2, C 934-5, LC 936, B 941, C 943. rad 900E 1999 az 2001 rad 950 2001 az 2006 B 951-2, C 954-5, B 961, LC 956, Axer, Recreo. Citybus 1996 az 2005, Citelis 2005 az 2006 ostatne, Karosa CNG Irisbus: Ares, Iliade 2002 - 2006. Irisbus od roku 2007. Zdroje a odkazy. Den otvorenych dveri v Karose 21.9.2002 *vyroba pokracovala dalej pre cudzie trhy |
| popis | r.v. | likvidacia |
|---|---|---|
| funkcna vzorka C 1 | 1973 | zosrotovany 1979 |
| funkcna vzorka C 2 | 1974 | predany 1980 |
| funkcna vzorka B 1 | 1974 | zosrotovany 1976 |
| funkcna vzorka C 3 | 1975 | predany 1980 |
| funkcna vzorka C 4 | 1975 | predany 1978 |
| funkcna vzorka B 2 | 1976 | predany 1981 |
| funkcna vzorka B 3 | 1976 | predany 1980 |
| funkcna vzorka LC 1 | 1977 | predany 1981 |
| prototyp B 4 | 1977 | prevedeny 1980 |
| prototyp C 5 | 1977 | prevedeny 1980 |
| prototyp LC 2 | 1978 | prevedeny 1980 |
| prototyp LC 3 | 1980 | predany 1980 |
| prototyp LC 4 | 1980 | |
| prototyp B 11 | 1984 | (B 731.20) |
| prototyp B 14 | 1989 | (B 731.1653) |
| prototyp B 17 | ||
| prototypy C 734 a B 731 (archiv Dandyzat) | ||
Podobne ako pri S11 sa karoseria sklada zo 6 panelov a rovnaka je tiez zivotnost autobusu - 6 rokov. Pouzil sa motor ML634 mierne rekonstruovany na ML 635, presunul sa pozdlzne lezato za zadnu napravu, ktora bola otocena o 180 st. Upravila sa prevodovka Praga 5P 80, zdokonalilo vzduchove pruzenie a hydraulicke riadenie, znizila hlucnost aj emisie. Zvysne casti (karoseria, vetranie a kurenie, brzdy, elektricke zariadenia) su nove. Miesto naftoveho kurenia je autobus vykurovany teplovodne z chladiaceho okruhu vozidla. Pri skuskach boli staznosti na nedotacavost autobusov (ine zatazenie naprav ako pri S 11) a hlavne na vysoku hlucnost. Pricinou hlucnosti bola jednoznacne naprava Raba.
Povodne sa mestsky autobus vyvijal s nizsou podlahou a 2-prudovymi dverami vpredu. Od zadnej napravy sa podlaha zvysovala a zadne dvere boli jednoprudove. Toto moderne riesenie zial dopravne podniky odmietli. Preferovali radsej rovnu, hoci vyssiu podlahu.
Prototypy LC 3 a 4 patrili k vyvoju dialnicnej verzie LC 736 - expres LC 736.01 s planovanym nakladom 4,9 mil. Kcs. Do neho bol zastavany pripravovany motor LIAZ ML 637. Takisto je odvodeny z ML 634. Vykon je preplnovanim zvyseny na 189 kW pri 2000 otackach. Krutiaci moment dosahuje 1005 Nm pri 1300 otackach. Povolena rychlost je zvysena na 110 km/h za podmienky vyhovujucich pneumatik (Michelin).
Oznacenie vozidiel Karosa respektovalo odporucania RVHP. Mestske autobusy sa mali oznacovat B
(vnutromestske B10, predmestske B20), medzimestske C (miestny C30, linkovy C40)
a dialkove LC (dialkovy turisticky LC Tourist).
Podla EHK sa autobusy delia na I. triedu (mestske), II. a III. triedu
(medzimestske a dialkove).
Pismeno B (bus) oznacuje mestsky autobus, C znamena coach - primestsky a
medzimestsky, LC - (long coach) dialkovy autobus (autokar).
Z trojcislia oznacuje prve cislo nomenklaturu odboroveho ciselnika (7 - autobus),
druhe cislo menovitu dlzku +- 1000 mm. 1 zodpoveda dlzke 7 m, 2 dlzke 9 m,
3 dlzke 11 m a 4 dlzke 17 m. Cislom 5 neskor Karosa oznacovala 12 metrove
autobusy.
Posledne cislo urcuje vyhotovenie 1 - 4 mestsky, predmestsky, miestny a medzimestsky, co v praxi
predstavuje rozdiel v prevodovke (1 a 3 automaticka,
2 a 4 mechanicka). Pri dialkovych vyjadruje stupen luxusu (5 az 7).
Pri vyvoji sa brali do uvahy vyhlasky Federalneho ministerstva dopravy c. 32/72 a 90/75, normy RVHP a predpis
EHK c. 36.
Vyhlaska FMD c. 90/1975 stanovila zakladne maximalne rozmery - sirku 2,5 m, vysku 4 m,
dlzku 12 m, resp. 18 m pri klbovom.
Rozmery su vsak limitovane maximalnou hmotnostou 16 t, resp. 28 t. Vnutorne rozmery a usporiadanie
urcuju normy.
Napriklad vyska podlahy pri motore pod podlahou je maximalne 900 mm, 750 mm pri inom usporadani,
vyska 1. schodika max. 360 mm, sirka otvorenych dveri 750 mm pri jednoprudovych, 1250 mm
pri dvojprudovych. Na stojacu osobu stanovila vyhlaska 0,15 m2 v mestskom, 0,2 m2 v linkovom autobuse.
Typovy rad 700 sa vyrabal od roku 1982 do roku 1997 ked sa skoncila jeho vyroba pre domaci trh. Typy 730.00 sa vyrabali v rokoch 1982 - 83, 730.04 v rokoch 1984 - 86. Ich spolocnym znakom boli hlucne napravy Raba a nepreplnany motor. Nasledovali 730.20 v rokoch 1987 - 88 a 730.40 z rokov 1989 - 92. Zmenili sa napravy a motor dostal turbo. Tieto typy tvoria zaklad vozidloveho parku autobusovych dopravcov na Slovensku aj v Cechach. Na zaklade 730 sa od roku 1987 vyrabaju klbove 740.
Od roku 1989 dostali vsetky Karosy hranate predne svetla. Iba z B73x.40 ich mali len niektore vozidla. Od roku 1991 sa okruhle vnutorne reproduktory vymenili za hranate, v roku 1992 sa zmenili aj vnutorne svetla za novsie, dodnes pouzivane v ceskych vozidlach. Dialkove Karosy maju od roku 1991 obmedzovac rychlosti na 110 km/h, ponuka sa ABS a ASR.
V 80-tych rokoch sa pripravoval rad 800 s modernizovanou karoseriou, ktory mal byt unifikovany pre autobusy aj trolejbusy. Autobus Karosa B831 mal dlzku 11 845 mm a vysku podlahy 750 mm (maximalna vyska povolena pre trolejbusy). V rokoch 1987 az 1990 sa vyrobili 3 autobusy a 3 trolejbusy 17Tr. Do vyroby sa nedostal a po modernizacii nasledoval rad 900. Az v Ostrave sa dostali do prevadzky 3 trolejbusy Skoda 17Tr, resp Tr 831.03.
Celkom bolo vyrobenych do roku 1999 az 37 166 autobusov radu 700 (800).
Karosa B731 a B732
Mestsky autobus B 731 (kategoria RVHP B13) je velky solo autobus urceny na prepravu osob vnutri velkych miest (MHD),
pripadne na prepravu na okrajoch miest (primestska doprava), ktora je charakterizovana castymi zastavkami, velkym pohybom
ludi a velkym podielom stojacich cestujucich. Je vybaveny 2-stupnovou automatickou prevodovkou Praga 2M70.
B 732 (RVHP B23)
[obr]
je model odvodeny od B731, lisi sa len mechanickou 5-stupnovou prevodovkou
Praga 5P80.
Karoseria ma rozmery 11 055 x 2 500 x 2 955, maximalnu vysku 3 165 mm, stopovy priemer
otacania 18,4, obrysovy 21,6 m. Razvor naprav je 5 600, rozchod kolies 1 930 mm vpredu,
1 800 mm vzadu, previs 2 290 mm vpredu, 3 085 mm vzadu, svetla vyska 185 mm a
vyska naraznikov nad vozovkou 660 mm.
Vnutorne rozmery su 10 915 mm vnutorna dlzka vo vyske okien, 2 420 vnutorna sirka, vyska podlahy
890 mm, vnutorna vyska 2 010 mm, vzialenost sedadiel 700 mm, sirka ulicky 950, resp.
500 mm, priestor pre kocik 760 mm a podlahova plocha pre stojacich cestujucich 9,0 m2.
Nastupna vyska 1. schodu je 355 mm, 2. schod ma 270 mm, 3. 265 mm. Predne dvere su siroke
v otvorenom stave 800 mm, stredne a zadne 1 300 mm. Kapacita je 31 miest na sedenie plus vodic a
59 miest na statie (0,15 m2/osobu). Pohotovostna hmonost je 9 300 kg, celkova 15 780 kg.
Do nadrze sa vmesti 240 l nafty, chladiacej kvapaliny je 90 - 100 litrov.
Prvy model B 731.00 sa vyrabal v rokoch 1982 - 83. Mal kremovo-cerveny nater. Priestor vodica je oddeleny ciastocnou medzistenou. Podlaha z vodovzdorne upravenej preglejky, sirokej 15-20 mm, je prisroubovana k nosnemu rostu a bocnym panelom. Na nu je prilepena podlahova krytina z PVC. Sedadla su trubkovej konstrukcie pripevnene k podlahe, resp. bocnici. Maju polyuretanovu vypln s ocelovou vystuzou a svetlohnedy kozenkovy potah. Oblozenie stien je z umakartu. Podlaha je rovna, len na zadnej lavici a u vodica je vyvysena.
Od B 731.04 (1984 - 86) dostal vodic kabinu. Kabina sa pridala vyslovene na ziadost DP Praha. Vyrobca tuto poziadavku nechapal. Rovnako sa pridala radiostanica. Na sedadla sa pouziva cierny potah. V roku 1987 pribudla Karosa B732.20. Odvtedy su autobusy lakovane bielo - cerveno. Niektore vozidla B 731.40 (1989 - 92) mali hranate predne svetla, inak sa v mestskych Karosach pouzivaju len okruhle. V interieri sa vymenili vnutorne reproduktory za hranate (asi 1991), podobne vnutorne osvetlenie (1992). Motor s medzichladicom potrebuje vetracie zaluzie v zadnej casti za zadnymi dverami. V dalsich rokoch sa zmenil potah sedadiel, farba madiel a kabina vodica, ktoru mozno otvorenim a zaistenim dvierok rozsirit az po predne dvere. Prikladom je 1 nova B 732, ktora bola povodne urcena do Ruska. Tento voz ma navyse dvojitu nadrz. Podobne ako ine novsie Karosy 700 ma hmlovky v prednom narazniku, nema zaluzia medzichladica. V pripade montaze retardera sa muselo zadne celo vymenit za oble plastove ako v Karose 900. Posledne B 732E maju predne celo z radu 900 a zlte obrysove svetla po boku. Mimo exportu ich mozno niekolko najst v ceskych mestach.
B 731.20 a B 732.20 dostali rovnaky motor LIAZ ML635 s turbom. Preplnanie sa prejavuje az
vo vyssich otackach, kde vyrazne zlepsuje jazdne vlastnosti. Vozidla s plnym turbom (zabera v celom rozsahu
otacok) sa smelo vyrovnaju Karosam radu 900.
Od roku 1989 sa dodavali B 73x.40 s preplnanym motorom LIAZ ML636 s vykonom 152 kW pri 2000 otackach
a krutiacim momentom 845 Nm pri 1100 az 1200 otackach.
Motory Euro I (v BB nejazdili) maju vykon 155 kW/2000 ot a 920 Nm/1400 ot,
Euro II - ML636E (1 kus B 732/832 z roku 1999) 175 kW/2000 ot a 1050 Nm/1400 ot.
V Prage pripravovali ako nahradu za 2M70 automaticku prevodovku s plynulou zmenou krutiaceho momentu bez
zaradovania MT40 pre motory do 198 kW. Jej princip je v kombinacii dvojturbinoveho menica s velkou nasobnostou
s planetovou prevodovkou. Priniesla by vyrovnanie rezimu otacok motora a ich znizenie. Zaroven by fungovala
ako spomalovac. Neviem o tom, ze by sa vyrabala.
Klasicky hydraulicky retader, umiestneny medzi menic a mechanicku cast prevodovky, sa sklada zo statora (spojeny s ramom)
a rotora (s hriadelom), ovladacieho, pneumatickeho a hydraulickeho mechanizmu. Brzdiaci ucinok je vyvolany plnenim
jeho pracovneho priestoru olejom.
Novsie modely (asi od 1991) uz mali prevodovku Voith. Dopravne podniky postupne prebudovavaju vsetky starsie 731 na spolahlivejsie mechanicke prevodovky. Vyhodou je vyssia rychlost a mensia spotreba. V niektorych pripadoch zabudovali aj tam automaticku prevodovku Voith.
V B 732 sa pouziva len mechanicka prevodovka Praga 5P 80. 2 - 5 stupen su synchronizovane v stalom zabere. Rychlost zavisi od pouziteho staleho prevodu a moze dosiahnut aj 130 km/h. Samozrejme takou rychlostou nikto, kto sa ma rad, nepojde. Vnutri mesta sa pouzivali kratsie prevody, na okraj mesta boli urcene tzv. rychlobezky - s dlhsim prevodom. Spravidla bola maximalna rychlost 80 km/h. V BB jazdia vylucne B 732. Vsetko autobusy po generalke (ex B 731 a 732) a jedna nova B 732/832.
Tuha zadna naprava Raba A - 018.37 s nedelitelnym mostom ma dvojstupnovy staly prevod. Prvy stupen je v rozvodovke, druhy v nabojoch kolies. Najvacsi povoleny tlak napravy je 100 kN, priemer bubnov brzd 420 mm, sirka oblozenia brzd 180. Rozvodovka ma staly prevod 1,632, pocet zubov 31/19, spolu so stalym prevodom v nabojoch kolies 3,46 je celkovy prevod 5,65. Sirka napravy je 2 408 mm. V B 731.04 sa pouzila naprava Raba bez redukcie, neskor (od B 73x.20) uz tichsia naprava .
Okrem Ciech a Slovenska sa po roku 1990 otvorili aj dalsie trhy. 200 ks B 731 bolo dodanych napr. do Bejrutu v Libanone. Okrem novych sa vyvazaju aj ojazdene autobusy, hlavne na Balkan a do krajin byvaleho Sovietskeho zvazu.
Karosa C 734
C 734
[obr]
je primestky autobus urceny na prepravu cestujucich medzi mensimi mestami a husto osidlenymi
oblastami. Preprava je charakterizovana mensim poctom zastavok a vacsou prepravnou vzdialenostou.
Ma predne dvere na vstup a stredne na vystup. Je to zakladny model radu 700.
Vacsinou mava modru farbu.
Vzdialenost medzi sedadlami je 750 mm, sirka ulicky 500 mm, priestor pre kocik je pred strednymi dverami. Dvere su jednoprudove. Predne maju sirku 800 mm, stredne 830 mm. Niektore serie maju vyvysenu podlahu v zadnej casti. Zadna naprava Raba A - 018.40 ma celkovy staly prevod 5,07. Kapacita je 45 miest na sedenie a 27 na statie. Na statie je k dispozicii podlahova plocha 5,4 m2. Batozinovy priestor pod podlahou medzi napravami ma objem 3,5 m3. Pohotovostna hmotnost je 9 600 kg, celkova 15 440 kg. S motorom LIAZ ML 635 bez turba dosahuje maximalnu rychlost 100 km/h a zrychlenie z 0 na 60 km/h za 30,2 s.
Od roku 1994 sa montovali motory Euro 2. Poznat ich podla mrezovaneho otvoru pre medzichladic na pravej strane za zadnym kolesom.
Jedina Karosa C 734 v bystrickej MHD jazdila par rokov na linke 44 do Ulanky, neskor zajazdy, od roku 2000 zas v MHD ako zalozne vozidlo pre trolejbusy az do jari 2002. Je opat na zajazdoch.
V poslednych verziach pred radom 900 presla pod pismeno C aj Karosa C 735, s cim suvisi aj presunutie uzkych dveri na vystupovanie do stredu. Od C 734 sa odlisuje vyvysenou podlahou pod sedadlami pre vacsi batozinovy priestor.
Predne jednoprudove dvojkridlove dvere su siroke 800 mm, zadne jednokridlove 650 mm. Priestor na schodoch je siroky 550 mm. Tieto dvere sa casto pouzivaju len ako nudzove a su tam umiestnene dalsie sklapacie sedadla. Podlaha pod sedadlami je vyvysena po celej dlzke okrem dvier. Sedadla su vzdialene 830 mm, ulicka je siroka 360 mm. V priestore prednych dveri je mozne umiestnit sedadlo sprievodcu, resp. druheho vodica. LC 735 ma nad sedadlami trubkovy odkladaci priestor na batozinu s vypletom. LC 736 nema stresne vetraky po dlzke, ale dvojicu vetrakov v zadnej casti s rozvodom vzduchu na kazde sedadlo pod pevnymi odkladacimi polickami. Zadna naprava Raba A - 018.41 ma celkovy staly prevod 4,40. Kapacita je 44 miest na sedenie. Batozinovy priestor pod podlahou medzi napravami ma objem 5,0 m3. Pohotovostna hmotnost je 9 900 kg (10 100 kg LC 736), celkova 14 180 kg (14 380). S motorom LIAZ ML 635 bez turba dosahuje maximalnu rychlost 115 km/h a zrychlenie z 0 na 60 km/h za 24,5 s.
Od roku 1992 sa montuje klimatizacia, s nou neskor lepene skla a ine vecicky. Neviem ake su presne rozdiely medzi tymito autobusmi. LC 737 ma asi trocha ine predne celo.
Na medzinarodnu a zajazdovu dopravu bol od roku 1992 urceny 12 m dlhy luxusny autobus LC 757 HD12, neskor aj HD11, od roku 1994 LC 937 GT11 [obr], resp. MD 937 Touring.
Klbove Karosy B 741 a C 744
Klbove maju dlzku 17 355 mm a otocia sa na 24 metroch.
C 744 je klbovy autobus odvodeny od C 734. Ma silnejsi motor a pohon zadnej napravy. Prve typy
mali zadnu napravu Raba, neskor Detva. Vacsina ma mechanicku prevodovku, poruchove automaticke
Pragy sa tiez prerobili (automat by sa mal inak oznacit 743).
Neskor prisiel na trh mestsky typ B 741 s automatickou prevodovkou ZF. Tato verzia je odvodena od B 731.
Ine verzie asi neboli, ak neratam stahovaci voz a podobne.
Povodny motor bol iba LIAZ ML 637 (190 kW), neskor sa paleta rozsirila aj na motory MAN (na zelanie DPMB) a od roku 1994 aj Renault.
V BB jazdili dve C 744. Jedna do Slovenskej Lupce, druha v MHD do Rakytoviec na linke 41. Tento autobus bol neskor prestavany ma 741 [obr] s prevodovkou Voith, motorom Renault a dvojitou nadrzou. Lupciansky autobus je vyradeny.
V roku 1992 sa zakupili 3 kusy B 741 [obr]. Okrem pravidelneho mazania loziska v klbe si nevyzadovali specialnu udrzbu a spolahlivo funguju uz 10 rokov. Vsetky uz presli GO.
